Oblačno
Bratislava
Soňa
28.3.2024
Nedokončený sen štyroch slovenských hrdinov na Evereste
Zdielať na

Nedokončený sen štyroch slovenských hrdinov na Evereste

MOUNT EVEREST / Kdesi v nebeských výšinách v Južnom sedle Mount Everestu bičovala šialená víchrica. A v jej zovretí vyhasínal život štyroch elitných slovenských horolezcov a to po tom, čo sa im ako prvým ľuďom na svete podarilo vystúpiť na najvyššiu horu sveta bez použitia kyslíka alpským štýlom tzv. Bonningtonovou cestou. Písal sa rok 1988.

Britský horolezec Chris Bonington viedol v roku 1975 expedíciu, ktorá si ako prvá so zlovestnou stenou poradila. Kedysi vyhlásil, že v Himalájach sa stále viac a viac presadzuje alpský prístup k lezeniu, teda bez pevných táborov, výškových nosičov a bez použitia fixných lán.

​V juhozápadnej stene Everestu je podobný spôsob lezenia vylúčený. Kvartetu slovenských horolezcov v zložení Dušan Becík, Peter Božík, Jaro Jaško a Jozef Just sa ale nemožná vec podarila. Nebolo im ale dopriate sa z výnimočného úspechu tešiť.

Archív DSK

​Slováci sa chceli na vrchol dostať v čo najkratšej dobe, počas dvoch troch dní, obdivovaným a zároveň drsným alpským štýlom. Väz im ale okrem víchrice zlomil aj príliš dlhý pobyt nad hranicou 8000 metrov, teda v zóne smrti.

Miesto pre nevyhnutnú aklimatizáciu si členovia výpravy zvolili susedné Lhotse, štvrtú najvyššiu horu sveta. Becík s Justom vystúpili až na vrchol, čo nebol práve najlepší nápad, plytvali silami.

Pozrite si rozhovor s filmárom Ľubomírom Slivkom, ktorý tragicky zosnulých horolezcov osobne poznal: 

"Možno sa vrátim domov skôr, ako dôjde tento list. Potrebujem vás viac ako inokedy Ráno ideme hore," napísal Just v telegrame. Zostávalo mu len šesť dní života.

Vedúcim výpravy bol v tom čase dnes už nebohý Ivan Fiala.

​Ten im neustále pripomínal, že po prelezení skalného pásu vedie jediná cesta k záchrane nahor. Dole sa zostúpiť nedá. Keď sa horolezec dostane nad skalný pás a dôjde ku skratu či zlej situácii, sú len dve možnosti, buď budú musieť čakať na smrť alebo môžu rovno skočiť dole.

Zlovestné ticho

Justovi sa ako jedinému zo štvorice podarilo vystúpiť na hlavný hrebeň. Ivan Fiala upozorňoval na blížiacu sa víchricu, avšak zdravotný stav zvyšných troch sa výrazne zhoršil.

​Dostali snežnú slepotu a stratili orientáciu. Kvareto sa rozdelilo, posledné slová bolo počuť z Južného sedla, Just do vysielačky hlásil, že sa znovu spojili a vyzeralo to nádejne. Potom prišlo zlovestné ticho. Už navždy. Horolezci zahynuli 17. októbra 1988.

Nerobili neuvážené veci, to, o čo sa pokúsili, nebolo bláznovstvo, pretože za sebou mali skvelé výstupy. Otázkou zostáva, čo sa tam hore naozaj stalo.

Telá štyroch hrdinov sa dodnes nenašli. Svoju úchvatnú stopu ale za sebou v Himalájach určite nechali. Doma žiaľ aj päť detí.

Slovákom sa poklonil aj najväčší horolezec Reinhold Messner, ktorý výkon našich chlapcov označil za jeden z najväčších vôbec.

Súvisiace články