Objav, ktorý tvorí základ života každého z nás oslavuje už 65 rokov. Pýtate sa, čo to vlastne je?

BRATISLAVA / Ukrýva sa v každej bunke nášho tela a vďaka nej vyzeráme tak, ako vyzeráme, správame sa, trpíme chorobami, máme chute, zlozvyky, vlastnosti. Reč je o o DNA. Tento týždeň uplynulo presne 65 rokov od chvíle, keď sa ľudstvo dozvedelo, ako vlastne ten mikroskopický základ života vyzerá.

Podstatné je na čo vlastne slúži. Je to skladisko všetkých informácií potrebných pre fungovanie živého organizmu. Docent Peter Celec z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského to vysvetlil pomocou počítačovej terminológie. "Je to takzvaný haploidný genón, ktorý máme v každej normálnej bežnej bunke dvakrát. Je veľký asi 3 miliardy bázových párov. Nedá sa to úplne prerátať na 3 terabajty ale teda je to niečo podobné ako keď má niekto veľký hard disk. S tým, že tá genetická informácia je využívaná v každej bunke, ale v každej bunke troška iná časť," vysvetlil Peter Celec z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského

DNA je vlastne mimoriadne tenká šnúročka, skrútená vo vnútri každej bunky. Keby sa rozplietla a natiahla, bola by dlhá dva až tri metre. A keby sme takto rozobrali všetky šnúročky DNA zo všetkých buniek ľudského tela, vytvorili by sme z nich motúz dlhý asi 16 miliárd kilometrov. Ako je vlastne možné, že takéto niečo určuje v podstate všetko, sa dá priblížiť prirovnaním zo sveta počítačov. "Ja to prirovnávam k operačnému systému. Aj na tom hard disku máme súbory väčšie, menšie, niektoré poškodené ale spolu to funguje. Ale keď sa pokazí nejaký dôležitý súbor tak bunka odumiera,  rovnako ako keď sa pokazí takýto súbor na hard disku. Automaticky sa poškodí, nefunguje," povedal Celec. 

Dnes už ľudstvo dokáže s DNA čarovať, existujú nástroje, ktoré umožňujú jej úpravu, strihanie, vymieňanie jednotlivých génov. Aj keď sa môže zdať, že tajomstvo našej genetiky sme spoznali niekedy v dvadsiatom storočí, objav DNA siaha podstatne hlbšie do minulosti. " DNA bola naozaj objavená už v tom 19. storočí ale dlho sa nevedelo akú má funkciu," poznamenal docent Celec. A to bolo v apríli 1953. Zaujímavé pritom je, že tvar DNA vtedajší vedci určili len nepriamo, na základe jej vlastností. Vtedajšia technika neumožňovala strčiť pod mikroskop nejakú bunku a zaostriť na tú dvojzávitnicu.

Celkom jednoduché to ale nie je ani dnes. Prvú priamu fotografiu DNA získali talianski vedci v roku 2012. Tá ale nevyzerá tak pekne ako počítačové obrázky alebo modely. Objavitelia štruktúry DNA museli dlho presviedčať svojich kolegov a oponentov, že naozaj musí vyzerať tak, ako tvrdia oni. " Išli proti vtedajším autoritám, ktoré si mysleli, že tá štruktúra bude úplne iná. Oni sa ale presadili a dokázali, že ide o dvojzávitnicu," vysvetlil. 

TV JOJ

V roku 1962 dostala trojica mužov za objav štruktúry DNA Nobelovu cenu. Až po rokoch sa začalo hovoriť o tom, že by si ju zaslúžila aj jedna žena. Volala sa Rosalind Franklinová. Ona vyvinula metódu, ktorá umožnila nepriamo zobraziť tvar DNA a zhotovila jej prvé obrázky, s ktorými potom pracovali jej ocenení kolegovia. Zomrela ale veľmi mladá, štyri roky predtým, než za objav udelili Nobelovu cenu. A pravidlá neumožňujú udeľovať toto ocenenie "in memoriam". 

Pozrite si archívnu reportáž o nových liekoch na rakovinu:

​