Mimoriadna rana pre Teherán? Iránskej metropole dochádza voda

TEHERÁN/Extrémne teploty a nedostatok zrážok spôsobili, že je hlavné mesto Iránu takmer bez vody. Na vine ale nie je len sucho, ale aj zlé rozhodnutia z minulosti.

Teherán sa ešte nestihol spamätať z útokov Izraela voči iránskemu jadrovému programu, a už ho ohrozuje ďalší, rovnako vážny problém. Sucho. Metropola Iránu sa už týždne potýka s nedostatkom vody, tento problém sa ale v posledných dňoch zvýraznil.
Približne štvrtinu pitnej vody pre Teherán zabezpečuje priehrada Karaj, ktorá sa nachádza v horách severozápadne od Teheránu. Jej hladina je najnižšia za posledných 64 rokov. Dôvodom je najmä nedostatok zrážok, ktorých v regióne hlavného mesta od začiatku roka spadlo len 185 milimetrov. Ide o druhý najsuchší rok za posledných päť dekád.

Dôsledky rozhodnutí z minulosti

Situácia vyvoláva paniku už aj na najvyšších miestach. „Ak dnes neurobíme žiadne urgentné rozhodnutie, v krátkej budúcnosti sa dostaneme do situácie, z ktorej nie je návratu,“ povedal po mimoriadnom zasadnutí vlády iránsky prezident Mahmúd Pezekšján.
Tamojšie úrady z nedostatok vody v krajine prisudzujú aktivite v poľnohospodárstve. Len necelých desať percent objemu všetkej vody v Iráne totiž ide do domácností a do priemyslu. Zvyšok pohltí poľnohospodárstvo, ktoré je v zlom technickom stave a jeho starnúce zavlažovacie zariadenia nedokážu vodu efektívne distribuovať a využívať.

Extrémne veľká spotreba vody v poľnohospodárstve má svoj dôvod. Najvyšší duchovný vodca v krajine, ajaltolláh Alí Chámeneí, vyzval ešte v roku 2000 na potravinovú sebestačnosť. Do poľnohospodárstva boli investované milióny dolárov, najmä na pestovanie plodín ako pšenica či ryža, ktoré sú ale veľmi náročné na dostatok vody. Polia tak boli odkázané na intenzívne zavlažovanie.
„V pestovaní pšenice, kukurice a jačmeňa sme dosiahli sebestačnosť. Pre naše prežitie to bolo nutné," vyhlásil Chámeneí v roku 2021. Vtedy ešte netušil, že jeho poľnohospodárska politika bude mať neblahé dôsledky. Dokazujú to aj čísla. 90-miliónový Irán spotrebuje ročne približne 100 miliárd metrov kubických vody ročne. Je to dvojnásobné množstvo oproti Turecku, ktoré má porovnateľný počet obyvateľov.

Kaviár na púšti

V problémoch je okrem hlavného mesta Teherán aj mesto Yazd v centrálnej časti krajiny. V okolitých rybníkoch sa pár rokov dozadu rozbehol riadený chov jeseterov, kvôli kaviáru. Ten nie je určený pre domáci trh, ale ide na export.
Mesto Yazd zažilo po spustení nového typu bodnikania renesanciu. Stúpol počet jeho obyvateľov a objavili sa ďalšie menšie formy, ktoré dali ľudom prácu. Podobne ako v prípade poľnohospodárskych plodín si ale chov jeseterov vyžaduje veľké množstvo pitnej vody, ktorej sa ale nedostáva obyvateľom. Mesto Yazd tak o cennú tekutinu bojuje aj s neďalekým Isfahánom, ktorý je tretím najväčším mestom Iránu.
V prípade hlavného mesta sa môže voda podľa najpesimistickejších odhadov minúť už o niekoľko týždňov. „Voda sa stáva nedostupnou komoditou. Kríza už teraz postihuje viac ako desať miliónov ľudí v hlavnom meste,“ povedal Kaveh Madani, riaditeľ Inštitútu pre vodu v rámci Organizácie spojených národov. „Došlo k vodnému bankrotu. Viac to nie je kríza, ale bankrot. Škoda, ktorá bola spôsobená, sa už nedá zvrátiť,“ dodal Madani.

Kritika z USA a nedostatok elektriny

Krízu Iránu si už všimli aj v zahraničí. Ticho neostali najmä Spojené štáty, ktoré Irán kritizujú aj pre jeho jadrový program. „Obyvatelia Iránu trpia v dôsledku chamtivosti režimu, korupcie a neschopnosti efektívne spravovať prírodné zdroje. Zaslúžia si viac, než to, čo majú teraz,“ konštatuje vo svojom príspevku na sociálnej sieti americký rezort diplomacie.
Všetkých 31 regiónov v rámci Iránu, s výnimkou jedného, sa kvôli nedostatku zrážok a vysokým teplotám dostáva podobne ako hlavné mesto na pokraj núdze, no najhoršia situácia je práve v hlavnom meste. Aj preto úrady uvažujú nad jeho čiastočným uzatvorením.
Nízka voda v rezervoároch spôsobuje aj nedostatok elektriny. Turbíny na priehradách totiž nemá čo roztáčať. Ak aj niekde voda je, jej prietok nedostačuje na to, aby dokázal generovať dostatočné množstvo elektriny. Nádejou nielen pre Teherán, ale celý Irán tak je čo najrýchlejší a najvýdatnejší prísun zrážok.