Namiesto cukru bič. USA núkali Iránu pred útokom miliardy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

WASHINGTON/ TEHERÁN / Spojené štáty sa s Iránom chceli na poslednú chvíľu dohodnúť na ukončení jadrového programu. Rokovania ale zlyhali, tak Washington zaútočil. Biely dom sa ale nevzdáva a dúfa, že sa Teherán za rokovací stôl vráti.

Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa po útoku na iránske jadrové zariadenia stále dúfajú, že sa im podarí pokračovať v rokovaniach s Teheránom. Diplomatické úsilie vyriešiť konflikt bez zásahu Spojených štátov ale zlyhalo a Washington sa nakoniec rozhodol iránske jadrové zariadenia bombardovať.

Len pár hodín pred útokom ale Trumpova administratíva núkala Iránu pomoc, a nie zanedbateľnú. Mala pozostávať dokonca aj z finančnej injekcie v hodnote 30 miliárd dolárov na iránsky mierový jadrový program.

Márny pokus o dohodu

Ani prísľub miliárd nakoniec nepomohol. Režim v Teheráne stále trval na tom, že nevyvíja jadrovú zbraň. Na svojom trval dokonca aj po tom, ako medzi Iránom a Izraelom začali lietať rakety.

Spojené štáty, ktoré na viacerých kolách rokovaní s Iránom v Ománe zastupoval Trumpov špeciálny vyslanec pre Stredný východ Steve Witkoff, do poslednej chvíle ponúkali Iránu aj zrušenie niektorých sankcií a umožnili by mu dostať sa k šiestim miliardám dolárov, ktoré má Teherán zmrazené na viacerých zahraničných účtoch. „Na poslednom stretnutí padla kopa rôznych myšlienok a nápadov, snažili sme sa byť kreatívni,“ popisuje stretnutie jeden z jeho priamych účastníkov, ktorý ostal v anonymite.

Ponuka stále platí

Trump sa po útoku na iránsky jadrový program snažil zľahčovať predošlé snahy jeho a jeho tímu o vyjednaní novej dohody o jadrovom programe s Iránom. „Je mi jedno, či dohodu uzavriem, alebo nie,“ povedal. Zdroje z prostredia Bieleho domu ale portálu CNN prezradili, že poradcovia amerického prezidenta trvajú na novej zmluve medzi Washingtonom a Teheránom. Sľubujú si od nej zastabilizovanie Stredného východu na dlhší čas.

Podmienky novej dohody vyjednávajú Spojené štáty pomocou prostredníka, ktorým ostáva Katar. Ten zohral úlohu aj pri dohode o zastavení paľby medzi Iránom a Izraelom, ktorou sa dvanásťdňový konflikt skončil.

Časť americkej administratívy dúfa, že Irán sa napokon podarí k rokovaciemu stolu dostať. Trump ostáva neoblomný a požaduje, aby sa Irán vzdal obohacovaniu uránu úplne. Pre potreby mierového programu by ho ale mohol dostávať zo zahraničia. „S Iránom stále komunikujeme. Myslím si, že dohoda je stále možná,“ povedal Trumpov splnomocnenec Witkoff. Pravdepodobne ale nebude dosahovať podobné ponuky, ako pred americkým útokom.

Neistý výsledok útoku

Bezprostredne po tom, čo americké bombardéry zaútočili na tri prevádzky, o ktorých sa vedelo, že sú súčasťou iránskeho jadrového programu, americký prezident Donald Trump vyhlásil, že sa ich podarilo úplne zničiť. „Zariadenia boli úplne vymazané z povrchu zeme,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social. Americký minister obrany Pete Hegseth o zariadeniach hovoril ako o „zničených“.

Iránsky duchovný vodca Alí Chámeneí po americkom útoku vyhlásil, že škody sú minimálne. „Väčšina zariadení stále funguje a Irán vo svojom programe bude pokračovať,“ povedal. Bez priamej kontroly Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu je ale ťažké určiť, aké sú skutočné škody. Navyše, Irán dlhodobo blokuje prístup kontrolórov agentúry.

Možno sa ale domnievať, že centrifúgy na obohacovanie uránu v zariadeniach Fordow a Natanz sú útokom poškodené – sú totiž mimoriadne citlivé na otrasy. V každom prípade prišiel Teherán ale aj o niečo cennejšie – o ľudský kapitál. Útoky Izraela si vyžiadali životy najmenej 14 vedcov, ktorí sa na jadrovom programe podieľali. A tých bude ťažké nahradiť.