O čo ide na Strednom východe? Irán o jadrovom programe zavádzal, útok sa dal očakávať

TEHERÁN / TEL AVIV – Útok Izraela má podľa premiéra Benjamina Netanjahua za cieľ zničiť iránsky jadrový program. Irán o využívaní jadra dlhodobo zavádzal a tvrdil, že ho využíva výhradne na mierové účely. Konflikt ohrozuje stabilitu Stredného východu.

Masívny útok zo strany Izraela mal za úlohu vážnym spôsobom poškodiť jadrový program Iránu. Tel Aviv svoje kroky obhajuje tým, že iránsky jadrový program predstavuje pre Izrael bezprostrednú hrozbu. Výsledky doterajších izraelských útokov sú zatiaľ nejasné, keďže iránsky jadrový program nie je sústredený na jednom mieste, ale je rozprestrený vo viacerých zariadeniach naprieč krajinou.

Zhodou náhod prišiel prvý izraelský útok v ten istý deň, kedy Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) odsúdila smerovanie iránskeho jadrového programu. Urobila tak po prvýkrát za uplynulých 20 rokov. Režim v Teheráne totiž v ten istý deň oznámil otvorenie tretieho zariadenia na obohacovanie uránu. Lokalita ostala neznáma, no podľa iránskych predstaviteľov má byť nezničiteľná.

Spojené štáty sa pod vedením Donalda Trumpa pokúšajú v posledných mesiacoch s Iránom dohodnúť na zrušení jadrového programu.

+11 fotiek

Izrael zaútočil na Irán

​

Jadrový program ako hrozba pre Stredný východ

Najnovšie útoky na iránsky jadrový program tak vôbec nie sú prekvapením. Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi sa nechal počuť, že iránsky jadrový program môže viesť k nechcenému šíreniu jadrových zbraní do ďalších krajín najmä na Strednom východe, ktorí by tiež chcel vlastniť jadrové zbrane a mať kapacitu ich použiť.

„Iránske jadrové aktíva sa tiež môžu dostať do rúk extrémistických frakcií kvôli vnútornej nestabilite a možným zmenám režimu v Iráne,“ doplnil Grossi. Jednou z úloh IAEA je kontrola jadrových programov v jednotlivých krajinách, aby sa nedostali do nepovolaných rúk.

Prečítajte si tiež

ONLINE: Mohutný útok Iránu na Izrael si vyžiadal obeť a viacerých zranených

​Len pre civilné využitie?

Iróniou je, že iránsky jadrový program bol rozbehnutý ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia s pomocou Spojených štátov v rámci programu „Atómy pre mier“, a s podporou Európy v krajine pokračoval až do roku 1979, kedy prebehla Iránska islamská revolúcia. Po nej bol jadrový program Iránu v akejkoľvek forme zakázaný, vtedajší režim ho totiž vnímal ako nástroj západného vplyvu v krajine. Vojenský konflikt medzi Irakom a Iránom, ktorý prebiehal v rokoch 1980 až 1988 nakoniec jadrový program zastavil úplne.

Po roku 1990 sa iránsky jadrový program pod vedením najväčšieho ajatolláha Sajída Alího Chámeneího, ktorý Irán vedie dodnes, opäť rozbehol. Rusko Teheránu pomáhalo s výstavbou reaktorov, Čína zas poskytla svoje know-how v oblasti ťažby uránu a podelila sa aj s detailami svojho jadrového programu. Tajne sa rozbehol aj program obohacovania uránu pre vojenské účely, na ktorý nemali medzinárodní kontrolóri dosah.

Zlom prišiel v roku 2002, kedy iránska opozičná skupina verejne potvrdila existenciu iránskeho vojenského jadrového programu v zariadeniach Natanz a Arak, čo potvrdili aj satelitné snímky. Medzinárodné spoločenstvo na čele s Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom preto prinútili Irán k spolupráci podpisom Teheránskej dohody v októbri 2003. Jej výsledkom bolo zastavenie nadmerného obohacovania uránu a prísľub umožniť dôkladnejšie kontroly. Režim v Teheráne sa ale k obohacovaniu jadra pozvoľne vrátil.

Pomohla hrozba sankcií

Svetovému spoločenstvu trpezlivosť s Iránom došla v roku 2010, kedy Spojené národy, Spojené štáty a Európska únia zaviedli voči Iránu tvrdé ekonomické sankcie. Tie sa týkali najmä predaja iránskych ropných produktov, na ktorých bol režim v Teheráne finančne závislý. To uviedlo Irán do recesie a spustilo špirálu inflácie.

Irán nakoniec radikálne obmedzil svoj jadrový program výmenou za zrušenie časti sankcií. Po uzatvorení takzvanej Dohody o iránskom jadrovom programe sa ekonomika krajiny vrátila do normálu a do regiónu sa vrátili aj zahraničné investície a turisti.

Irán sa do hľadáčiku kontrolórov opäť dostal po roku 2018. Vtedy totiž americký prezident Donald Trump počas svojho prvého pôsobenia v Bielom dome odstúpil od Dohody o iránskom jadrovom programe. Centrifúgy obohacujúce urán sa tak opäť rozbehli naplno. Washington tak opäť voči Teheránu zaviedol sankcie, a to aj po tlaku zo strany západných spojencov, najmä Izraela.

Donald Trump sa od apríla tohto roka snaží o novú dohodu s Iránom, ich vzájomné rokovania sprostredkoval Omán. Predstavitelia Iránu naďalej trvajú na tom, že ich jadrový program je zameraný len na mierové účely, Spojené štáty trvajú na tom, aby bolo obohacovanie uránu zastavené. Teherán sa ale svojho programu naďalej nechce vzdať.

+11 fotiek

Izrael zaútočil na Irán

​Kde sa dvaja hádajú, tretí útočí

S rokovaniami, ktoré pre neochotu ustúpiť z oboch strán, stratil trpezlivosť Izrael, ktorý sa odhodlal k útokom, aké Irán nezažil od osemdesiatych rokov počas vojny so susedným Irakom. Americký prezident ešte v máji tvrdil, že situácia sa zhoršuje a „bude bombardovanie“. Otázkou ostáva, či očakával, že k nemu zo strany Izraela príde tak skoro. Po prvej vlne útokov z 12. júna už Trump vyzval, aby Irán dohodu so Spojenými štátmi uzavrel a predišiel ďalším útokom.

Izrael sa podľa tamojších médií na útok pripravoval viac rokov, a zrejme by zaútočil bez ohľadu na to, ako rokovania o iránskom jadrovom programe skončia. Časť útokov uskutočnili izraelské stíhačky, ktoré sa nad Irán dostali cez iracký vzdušný priestor, časť útokov podnikli drony, ktoré vzlietli z územia Iránu, kam ich prepravili agenti izraelských tajných služieb. Spojené štáty už dva dni pred útokom odporučili evakuáciu časti zamestnancov zo svojich ambasád v irackom Bagdade, libanonskom Bejrúte a v Kuvajte. Dôvodom boli obavy z prepuknutia nepokojov v regióne.

Predpokladá sa, že Izrael bude v útokoch naďalej pokračovať, až kým nedosiahne zničenie všetkých deklarovaných cieľov. Irán medzitým vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby útoky odsúdilo. Väčšina svetových lídrov vyzvalo obe strany k zdržanlivosti a k tomu, aby sa situácia na Strednom východe nezhoršovala.

​