Požiar zničil Hitlerovo Orlie hniezdo. Nemecko rieši jeho ďalší osud

Požiar zničil historickú budovu

Ako informoval denník The Guardian, požiar vypukol v horskom objekte Kehlsteinhaus, ktorý je známy pod pomenovaním Orlie hniezdo. Budova stojí vo výške 1834 metrov nad morom neďaleko bavorského Berchtesgadenu a ponúka výhľad na južné Nemecko a Rakúsko.

Zásah hasičov trval celú noc. Plamene však napáchali také rozsiahle škody, že z niekdajšieho horského sídla zostali len obhorené konštrukcie. Objekt je preto až do odvolania zatvorený.

Podľa miestnych úradov mohol požiar úmyselne založiť 33-ročný muž, ktorý má v minulosti problémy s duševným zdravím. V čase vzniku požiaru bola budova pre návštevníkov zatvorená, nikto preto neutrpel zranenia.

Historický objekt patrí spolkovej krajine Bavorsko a pred požiarom ho každoročne navštívilo viac ako 300-tisíc ľudí.

TASR

O jeho budúcnosti rozhodnú aj historici

Zničenie budovy otvorilo citlivú otázku, ako naložiť s architektonickými pozostatkami nacistického režimu. Časť odborníkov podporuje zachovanie ruín, ďalší upozorňujú, že miesto by nemalo zostať bez vysvetlenia svojej histórie.

Bavorský minister kultúry Markus Blume oznámil, že o ďalšom osude objektu bude rozhodovať skupina odborníkov na ochranu historických pamiatok, stavebníctvo a pripomínanie holokaustu.

Vzhľadom na úzke prepojenie budovy s nacistickým režimom a jeho zločinmi musí podľa neho prípadná obnova zohľadňovať historickú zodpovednosť.

Hitlerovo sídlo malo ohromovať návštevníkov

Kehlsteinhaus dokončili v roku 1938. Na jeho výstavbe pracovalo približne 3800 robotníkov a celý projekt aj s prístupovou cestou stál okolo 30 miliónov ríšskych mariek. V dnešnom prepočte ide približne o 156 miliónov eur.

Budova vznikla ako reprezentatívne miesto na prijímanie zahraničných štátnikov, diplomatov a vybraných novinárov. Jej architektúra mala návštevníkov ohromiť a demonštrovať technické možnosti nacistického Nemecka.

Na vrchol hory viedla kľukatá cesta s piatimi tunelmi. Poslednú časť výstupu absolvovali návštevníci výťahom obloženým mosadzou, ktorý bol vybudovaný priamo v skale. Cesta ním trvala približne 41 sekúnd.

Historik nacistického obdobia Felix Bohr pripomenul, že Hitler mal záľubu v monumentálnej architektúre, ktorá mala v ľuďoch vyvolávať pocit malosti.

„Hitler miloval architektúru, pri ktorej ostatní ľudia vyzerali malí. Trval na tom, aby sa podieľal na plánovaní a výstavbe propagandistických budov,“ vysvetlil Bohr.

Samotný Hitler pritom Orlie hniezdo navštívil do roku 1939 iba 14-krát. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa tam už nevrátil. Objekt však naďalej využívali jeho blízki spolupracovníci vrátane Evy Braunovej.

Prečítajte si tiež

Hitlerovo Orlie hniezdo zachvátil rozsiahly požiar. Polícia zadržala podozrivú osobu

Po vojne sa z neho stala turistická atrakcia

Po skončení druhej svetovej vojny slúžila oblasť Obersalzberg ako rekreačné miesto pre amerických vojakov. Hitlerovo hlavné sídlo Berghof však odstránili a na jeho mieste vysadili stovky stromov. Cieľom bolo zabrániť tomu, aby sa miesto stalo pútnickým bodom obdivovateľov nacistického vodcu.

Tento zámer sa však úplne nepodaril. Podľa riaditeľa Dokumentačného centra Obersalzberg Svena Kellera sa skryté miesto v lese stalo pre niektorých obdivovateľov nacizmu ešte príťažlivejším. Na stromoch sa opakovane objavovali vyryté hákové kríže.

Neskôr preto odborníci zvolili opačný prístup. Namiesto ukrývania historických pozostatkov začali miesto otvorene sprístupňovať a vysvetľovať jeho úlohu v nacistickom mocenskom systéme.

„Verejná prístupnosť vytvára transparentnosť, zatiaľ čo zábrany a ploty podporujú fámy a legendy,“ vysvetlil Keller.

Odborníci varujú pred vznikom neonacistickej svätyne

Jednou z hlavných obáv pri rozhodovaní o budúcnosti Orlieho hniezda je možnosť, že obnovená budova by sa mohla stať miestom stretávania neonacistov a obdivovateľov Hitlera.

Historička Mary Fulbrooková z University College London upozornila, že opätovné vybudovanie objektu úzko spojeného s nacistickým vodcom môže prilákať sympatizantov krajnej pravice. Zároveň by mohlo obnoviť pôvodný účinok monumentálnej architektúry, ktorou chcel režim demonštrovať svoju moc.

Historik Felix Bohr preto obnovu v pôvodnej podobe odmieta. Podľa neho by sa mali zachované časti stavby zabezpečiť a využiť na vzdelávanie o nacistickej minulosti.

„Hitlerova megalománia by mala zostať ruinou. Navrhujem zabezpečiť zachované časti stavby v čo najväčšej možnej miere a využiť ich na vysvetlenie histórie tohto miesta,“ uviedol.

Keller naopak upozorňuje, že ani ponechanie ruín bez ďalšieho využitia nemusí byť ideálnym riešením. Navrhuje zachovať pôvodné časti objektu a doplniť ich o nové informačné a vzdelávacie prvky. Súčasťou prezentácie by mala byť aj povojnová história budovy, keď sa z nej stala turistická atrakcia.

Podľa neho by požiar nemal byť z historického príbehu miesta vynechaný, ale mal by sa stať jeho ďalšou súčasťou.

O konečnej podobe Orlieho hniezda tak rozhodnú až ďalšie rokovania. Nemecké úrady budú musieť nájsť spôsob, ako zachovať historickú výpovednú hodnotu miesta a zároveň zabrániť jeho prípadnému zneužívaniu na propagáciu nacistickej ideológie.