Hitler mohol zavraždiť vlastnú neter. Nové dokumenty otvorili záhadný prípad

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BERLÍN / MNÍCHOV / Prípad záhadnej smrti 23-ročnej Angely „Geli“ Raubalovej z roku 1931 opäť zamestnáva historikov a vyvoláva zásadné otázky. Novoobjavené dokumenty z mníchovských archívov spochybňujú dlhoročnú oficiálnu verziu o tom, kde sa Adolf Hitler nachádzal v čase smrti svojej netere. Záznamy totiž uvádzajú skorší dátum nálezu jej tela, v dôsledku čoho padá nepriestrelné alibi budúceho nacistického diktátora.

Archívne video Archívna reportáž

Geli Raubalová, dcéra Hitlerovej nevlastnej sestry Angely, sa do mníchovského bytu svojho strýka nasťahovala v roku 1927, šesť rokov pred tým, ako sa NSDAP chopila moci v Nemecku. V septembri 1931 ju v tomto byte našli bez života so smrteľným strelným poranením hrudníka. Výstrel vyšiel z pištole, ktorá patrila priamo Hitlerovi. Úrady prípad rýchlo uzavreli ako samovraždu, no opozičné noviny aj politickí rivali nacistov toto vysvetlenie od začiatku spochybňovali.

Nájdenie tela o deň skôr spochbňuje Hitlerovo alibi

Podľa dlho akceptovaného oficiálneho vyšetrovania našiel telo v uzamknutej izbe v sobotu 19. septembra 1931 ráno Hitlerov osobný komorník Georg Winter. Samotný Hitler vyšetrovateľom tvrdil, že Mníchov opustil už v piatok 18. septembra popoludní a odcestoval do Norimbergu. Tým získal silné alibi, ktoré ho stavalo mimo podozrenia. Nemecký magazín Der Spiegel však informoval o zisteniach historika Haralda Sandnera, známeho svojimi publikáciami o Hitlerovom živote. Sandner objavil v mníchovských archívoch tri kľúčové dokumenty, dva úmrtné listy a oficiálny zápis v miestnej matrike úmrtí, ktoré doterajšiu chronológiu zásadne spochybňujú.

Všetky tri spisy uvádzajú, že telo Raubalovej našli už v piatok 18. septembra o 10:15 dopoludnia – teda o deň skôr. V tom čase sa Hitler preukázateľne stále zdržiaval v Mníchove. Podľa dostupných údajov sa v Mníchove medzi 10:30 a 12:30 dokonca zúčastnil na straníckom stretnutí a do Norimbergu odcestoval až neskôr popoludní. Ak sú novonájdené spisy presné, Raubalová musela zomrieť v skorých ranných hodinách 18. septembra alebo dokonca predchádzajúcu noc. To úplne búra oficiálnu časovú os prezentovanú bavorskými úradmi a nacistickou stranou.

Sandner pripúšťa, že rozdiely v dátumoch môžu poukazovať na krytie prípadu zo strany policajtov sympatizujúcich s nacistami s cieľom chrániť vtedy rýchlo rastúcu politickú hviezdu. Pripomína tiež fakt, že na tele nebola nikdy vykonaná pitva. Samotný historik však zdôrazňuje, že rozhodujúci dôkaz o falšovaní záznamov ani o priamej Hitlerovej účasti na smrti netere, neexistuje.

Tyrania, modriny a tajné porady v centrále NSDAP

V čase smrti netere bol Hitler významným krajne pravicovým politikom na ceste k moci. Ako pripomína historik Thomas Weber, Hitler sa v tom čase usiloval vystupovať ako človek, ktorý „stelesňuje všetky cudnosti a hodnoty“. Akékoľvek podozrenie zo zapletenia do smrti vlastnej netere by preňho malo devastačné následky. Vzťah Hitlera s neterou bol už vtedy predmetom mnohých špekulácií. Po jej presťahovaní do Mníchova kontroloval mnohé stránky jej života a sledoval ju. Niekoľko dní po jej smrti ľavicové mníchovské noviny, vrátane denníka Münchner Post, informovali, že sa Hitler s neterou krátko pred tragédiou veľmi pohádal. Konflikt sa mal týkať jej želania presťahovať sa do Viedne a študovať tam spev, čo jej strýko nekompromisne zakázal. Noviny tiež uviedli, že na jej tele sa našli zranenia a modriny a v centrále NSDAP sa konali mimoriadne schôdze, kde sa koordinovalo, ako prípad prezentovať verejnosti.

Ďalšie dobové noviny zašli ešte ďalej a naznačovali, že Hitler mohol dať neter zabiť alebo ju zabil sám. Hitler všetky tieto obvinenia verejne odmietol a dôrazne popieral. V priebehu desaťročí sa objavili aj ďalšie hypotézy. Špekulovalo sa aj o ich sexuálnom vzťahu (čo sa nikdy nepotvrdilo), no sám Hitler neskôr vyhlásil, že Geli bola jedinou ženou, ktorú skutočne miloval. Zo zachovaných listov tiež vyplýva, že aj jeho neskoršia partnerka Eva Braunová cítila, že žije v jej tieni.

Skeptici varujú: Môže išiť len o chybu úradníka

Nie všetci historici sú presvedčení o Sandnerovej interpretácii nových dokumentov. Uznávaná nemecká historička Heike Görtemakerová pre britský denník The Telegraph uviedla, že ju nové spisy neodradili od oficiálnej verzie. Podľa Görtemakerovej je najpravdepodobnejším vysvetlením rozporu medzi policajnou správou (uvádzajúcou 19. september) a úmrtným listom (s dátumom 18. september) obyčajná chyba pri prepise alebo registrácii. Zdôrazňuje, že verzia o smrti 18. septembra popoludní – teda až po Hitlerovom odchode do Norimbergu – sa opiera o svedectvá až ôsmich nezávislých svedkov. Považuje za nepravdepodobné, že by sa všetci ôsmi dohodli na falošnej verzii. Rovnako spochybňuje teóriu o krytí zo strany mníchovskej polície, keďže vtedajší policajný šéf bol Hitlerovým odporcom a akúkoľvek jeho chybu by okamžite využil na jeho politické zničenie.

Novoobjavené dokumenty sice oficiálny záver o samovražde nemenia a neposkytujú jednoznačný dôkaz o vražde, no opätovne otvárajú otázky okolo časovej osi udalostí a ukrývajú záhadu, ktorá sprevádza Hitlerov životopis už takmer celé storočie.