Jasno
26°
Bratislava
Darina
12.8.2026
Berlínsky spolok chce zachrániť bunker pod budovou Hitlerovho ríšskeho kancelárstva
Zdielať na

Berlínsky spolok chce zachrániť bunker pod budovou Hitlerovho ríšskeho kancelárstva

BERLÍN / Berlínsky spolok chce zachrániť bunker z druhej svetovej vojny, ktorý nechal nacistický diktátor Adolf Hitler vybudovať pod svojím ríšskym kancelárstvom. Podzemnému krytu s rozlohou vyše 1200 metrov štvorcových hrozí zánik kvôli plánovanej výstavbe bytových domov. Podľa Dietmara Arnolda z neziskovej organizácie Berliner Unterwelten (Berlínske podsvetie) by ale nemecké hlavné mesto prišlo zbúraním bunkra o kus svojej histórie. Argumenty, že by sa mohol stať krytý pútnickým miestom pre neonacistov, odmieta. Výstava, ktorú by jeho spolok v bunkri chcel otvoriť, by podľa Arnolda naopak prispela k spoločenskej osvete.

Archívna reportáž

Z Hitlerovho domu spravili policajnú stanicu

Symbol kapitulácie

Takzvaný Veľký bunker vznikol pod budovou Nového ríšskeho kancelárstva v centre Berlína v rokoch 1937 až 1938, keď už pri moci bol nacistický vodca Hitler. V rokoch 1940 až 1944 bol využívaný ako kryt pre berlínske matky a deti, na konci vojny v ňom bol lazaret. Bunker sa stal okrem iného symbolom kapitulácie obrancov Berlína z 2. mája 1945. Slávna fotografia totiž zachytáva práve pred týmto krytom posledného veliteľa mesta, generála Helmutha Weidlinga, ktorý po Hitlerovej samovražde odovzdal Berlín Červenej armáde.

Hitler využíval iný bunker

Hitler sám v tomto bunkri zrejme nikdy nebýval. Na jednej z posledných fotografií, na ktorých je zachytený, ale u neho v marci 1945 odovzdáva vyznamenanie detským vojakom. Nacistický diktátor využíval pri pobyte v kancelárstve iný bunker, ktorý je vzdialený len niekoľko metrov od Veľkého bunkra. V ňom tiež spáchal Hitler v apríli 1945 samovraždu. Takzvaný Vodcov bunker Červená armáda po vojne vyhodila do povetria, jeho zvyšky boli neskôr zasypané a zabetónované. Teraz na ňom stoja panelové domy.

Po druhej svetovej vojne bola strhnutá celá budova Nového ríšskeho kancelárstva, Veľký bunker ale zostal zachovaný. Neskôr sa pozemok, pod ktorým sa nachádza, dostal do takzvanej zóny smrti, nezastavaného pásu, ktorý bol súčasťou systému berlínskeho múru. Práve to kryt zachránilo od úplnej skazy. Prieskum a dokumentáciu bunkra uskutočnila už komunistická tajná služba Stasi na konci 60. rokov, ďalšie prieskumy nasledovali v rokoch 90. a naposledy v roku 2007.

Neziskovka sa dlhodobo zaujíma o bunker

Nezisková spoločnosť Berliner Unterwelten, ktorá sa stará o rad prevažne podzemných pamiatok v nemeckej metropole, sa podľa Arnolda zaujíma o bunker dlhodobo. Narážala ale na nezáujem či dokonca obštrukcie úradov. Až na začiatku tohto roka sa ukázalo, že sa chystá na pozemku s bunkrom výstavba. Mali by tu vzniknúť domy s 66 bytmi, s kanceláriami a obchodnými priestormi.

"Vzhľadom na lokalitu to určite nebudú byty sociálne," povedal na tlačovej konferencii nemeckým a zahraničným novinárom vrátane ČTK Arnold. Pozemok sa nachádza v samotnom centre Berlína, na ulici Vossstrasse, niekoľko desiatok metrov od Postupimského námestia. Na dohľad od neho stojí aj budova českého veľvyslanectva.

Z bunkru by sa stala výstava

"Nechceme, aby vznikol dojem, že sme proti stavbe bytov. Chceli by sme ale dosiahnuť, aby výstavba neznamenala, že bude bunker zničený," zdôraznil Arnold. Podľa neho terajšie plány počítajú so zničením dvoch tretín zachovanej časti Veľkého bunkra. "To už by potom nemalo zmysel zachovávať nič, mohol by sa rovno zbúrať celý," dodal. Podľa zakladateľa spolku Berliner Unterwelten sú pritom múry bunkra také silné, že dá bez problémov bunker zachovať a budova na pozemku postaviť na ňom.

Aby podporil svoje úsilie, pripravil spolok Berliner Unterwelten projekt na premenu bunkra na výstavné priestory. Záujemcovia by mali mať možnosť oboznámiť sa s dejinami Nového ríšskeho kancelárstva, v ktorom sa rozhodlo o rade nacistických zločinov. Ďalšia časť výstavy by mala byť venovaná posledným dňom druhej svetovej vojny a bitke o Berlín, poslednej potom samotnému bunkru a tomu, ako sa s jeho odkazom zaobchádzalo a zaobchádza.

Pútnické miesto pre neonacistov?

Podľa Arnolda je pritom spolok ochotný všetky náklady na úpravy a prevádzku bunkra niesť sám. Od investorov bytových domov by potreboval len povolenie s vybudovaním núdzového východu. Argument, že by sa z bunkra mohlo stať pútnické miesto pre neonacistov, Arnold rezolútne odmieta. "Je to nezmysel. Robíme po bývalých nacistických bunkroch tridsať rokov a pútnickým miestom sa ešte žiadny z nich nestal," povedal. Nebezpečné je podľa neho skôr pamiatky boriť. "Keď autentické miesta pamäti odstránime, pretože ich možno zneužiť, prenechávame moc nad dejinami extrémistom," dodal.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy