Hitler pred 87 rokmi vyhlásil, že iba odpovedá na útok. V skutočnosti sa začala druhá svetová vojna

Len niekoľko dní pred 1. septembrom 1939 ešte európske vlády rokovali a vymieňali si diplomatické nóty v snahe odvrátiť vojnu. Nemecké ozbrojené sily však už boli pripravené na hraniciach. Krátko pred svitaním začali nemecké jednotky postupovať na poľské územie.

Jedným z najznámejších miest prvého rána vojny sa stalo Westerplatte pri Gdansku. O 4:45 začala nemecká loď Schleswig-Holstein ostreľovať poľský vojenský tranzitný sklad. Približne dvesto poľských obrancov dokázalo svoje pozície udržať sedem dní, hoci nemecké velenie očakávalo oveľa rýchlejšie dobytie areálu.

+18 fotiek

Začiatok 2. svetovej vojny

Nemecké letectvo súčasne útočilo na ďalšie miesta v Poľsku. Medzi prvými bombardovanými mestami bol Wieluń, kde bomby zasiahli aj nemocnicu a civilnú zástavbu. Presný čas prvého náletu na mesto zostáva predmetom historickej diskusie a jednotlivé dokumenty a svedecké výpovede sa v jeho určení rozchádzajú.

Neboli to izolované incidenty. Začala sa rozsiahla vojenská operácia, ktorú Nemecko pripravovalo pod krycím názvom Fall Weiss – Biely plán.

Hitler postupne menil usporiadanie Európy

Nemeckému útoku na Poľsko predchádzalo niekoľko rokov rastúceho napätia.

Adolf Hitler sa dostal k moci v Nemecku v januári 1933. Jeho vláda postupne porušovala obmedzenia, ktoré Nemecku po prvej svetovej vojne ukladal Versailleský systém, obnovila všeobecnú brannú povinnosť a výrazne rozširovala ozbrojené sily.

V marci 1936 nemecké jednotky vstúpili do demilitarizovaného Porýnia. V marci 1938 Nemecko pripojilo Rakúsko. O niekoľko mesiacov neskôr sa do centra európskej krízy dostalo Československo.

Mníchovská dohoda zo septembra 1938 umožnila Nemecku obsadiť československé pohraničie s prevažne nemecky hovoriacim obyvateľstvom. Hitler v tom období verejne tvrdil, že po vyriešení sudetonemeckej otázky už ďalšie územné požiadavky v Európe nemá.

Na archívnej snímke z 1. septembra 1939 vodca a ríšsky kancelár Adolf Hitler oblečený vo vojenskej uniforme zdôvodňuje útok na Poľsko vo svojom prejave v parlamente v Berlíne.

TASR/DPA

Dohoda však nevydržala ani pol roka. V marci 1939 nemecké vojská obsadili české krajiny a vznikol Protektorát Čechy a Morava. Slovensko 14. marca vyhlásilo samostatný štát, ktorý sa dostal do silnej politickej a vojenskej závislosti od nacistického Nemecka.

Po obsadení českých krajín zmenila svoj postup aj britská vláda. Londýn a Paríž 31. marca 1939 poskytli Poľsku záruky v prípade ohrozenia jeho nezávislosti. Ďalšou krajinou, na ktorú sa sústredil Hitlerov tlak, bolo Poľsko.

Spor o Gdansk a koridor

Vzťahy medzi Nemeckom a Poľskom boli komplikované aj územným usporiadaním vytvoreným po prvej svetovej vojne.

Po obnovení poľského štátu získalo Poľsko prístup k Baltskému moru cez územie, ktoré oddeľovalo hlavné územie Nemecka od Východného Pruska. V nemeckom prostredí sa zaužíval názov poľský koridor.

Gdansk, vtedy nazývaný Danzig, sa nestal priamo súčasťou Poľska. Fungoval ako Slobodné mesto Gdansk pod ochranou Spoločnosti národov, pričom Poľsko v ňom malo osobitné hospodárske a politické práva.

Poľskí delostrelci počas obliehania Varšavy

Wikimedia Commons

Hitler požadoval pripojenie Gdanska k Nemecku a tiež vytvorenie exteritoriálnej cestnej a železničnej trasy cez poľské územie, ktorá by spájala Nemecko s Východným Pruskom.

Poľská vláda tieto požiadavky odmietala. Vo Varšave existovala obava, že ich prijatie by otvorilo cestu ďalším nemeckým nárokom a postupnej strate suverenity.

Napätie počas jari a leta 1939 neustále rástlo. Rozhodujúca zmena však prišla necelých desať dní pred vypuknutím vojny.

Hitler a Stalin uzavreli dohodu

Večer 23. augusta 1939 podpísali v Moskve nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a sovietsky ľudový komisár zahraničných vecí Viačeslav Molotov nemecko-sovietsky pakt o neútočení, známy ako pakt Molotov – Ribbentrop. Pri podpise bol prítomný aj Josif Stalin.

Navonok sa Nemecko a Sovietsky zväz zaviazali, že proti sebe nezaútočia a nepodporia štát, ktorý by sa dostal do vojny s druhou zmluvnou stranou.

K dohode však patril aj tajný dodatkový protokol. Berlín a Moskva si v ňom vymedzovali sféry záujmu vo východnej Európe vrátane poľského územia a pobaltských štátov.

Pre Hitlera dohoda výrazne znižovala riziko, že Nemecko bude bezprostredne po napadnutí Poľska bojovať zároveň aj proti Sovietskemu zväzu.

Osem dní po podpise paktu nemecké vojská prekročili poľské hranice.

Stalin a Ribbentrop si podávajú ruku po podpísani Molotov–Ribbentrop paktu.

Wikimedia Commons/Bundesarchiv

Nacisti útok vydávali za odvetu

Nemecké vedenie sa snažilo agresiu pred domácim aj zahraničným publikom prezentovať ako reakciu na poľské provokácie.

Večer 31. augusta 1939 príslušníci SS zinscenovali útok na nemeckú rozhlasovú stanicu v Gleiwitzi, dnešných poľských Gliwiciach. Akciu mali nemecké orgány pripísať Poliakom a použiť ju ako jeden z propagandistických argumentov pre vojenský zásah.

Podľa United States Holocaust Memorial Museum išlo o fingovaný útok zorganizovaný príslušníkmi SS v spolupráci s ďalšími nemeckými zložkami. Nacistická propaganda následne obviňovala Poľsko z agresie a z prenasledovania etnických Nemcov.

Keď Hitler 1. septembra vystúpil pred Reichstagom, tvrdil, že Poľsko v noci začalo strieľať na nemeckom území. „Od 5.45 teraz paľbu opätujeme,“ vyhlásil. V čase jeho prejavu však nemecká invázia prebiehala už niekoľko hodín.

Nemecko Poľsku pred začatím rozsiahleho útoku formálne vojnu nevyhlásilo.

Na Poľsko zaútočilo takmer 1,5 milióna nemeckých vojakov

Rozsah operácie bol veľký. Podľa údajov United States Holocaust Memorial Museum nasadilo Nemecko proti Poľsku približne 60 divízií a takmer 1,5 milióna vojakov. K dispozícii mali viac ako 2 000 tankov, približne 900 bombardérov a viac ako 400 stíhacích lietadiel.

Útok prichádzal z viacerých smerov. Zo severu postupovali nemecké jednotky z Východného Pruska, zo západu prekračovali nemecko-poľskú hranicu a z juhu útočili zo Sliezska a cez územie Slovenska. Cieľom bolo prelomiť poľskú obranu, obkľúčiť hlavné skupiny poľskej armády a čo najrýchlejšie preniknúť do vnútrozemia.

Nemecké velenie využívalo súčinnosť rýchlo postupujúcich obrnených a motorizovaných jednotiek s letectvom. Práve k poľskej kampani sa neskôr veľmi úzko priradil pojem Blitzkrieg – blesková vojna.

Poľskí vojaci držia bielu vlajku pri stretnutí s nemeckými jednotkami.

Wikimedia Commons

Poľská armáda sa nachádzala v podstatne nevýhodnejšej situácii. Mobilizácia sa rozbehla neskoro a veľká časť vojska bola rozmiestnená v blízkosti dlhých hraníc, pretože poľské vedenie nechcelo bez boja prenechať priemyselné oblasti ani západnú časť štátu.

Výrazný rozdiel existoval aj v množstve moderných obrnených a motorizovaných jednotiek a v možnostiach letectva. Podľa amerického múzea holokaustu mohlo Poľsko nasadiť iba niečo viac ako 300 vojenských lietadiel.

Westerplatte malo padnúť rýchlo, odolávalo sedem dní

Symbolom prvých dní bojov sa stalo Westerplatte. Nemecká loď Schleswig-Holstein sa nachádzala v Gdansku už pred vypuknutím konfliktu. Ráno 1. septembra namierila svoje delá na poľský vojenský tranzitný sklad. O 4:45 spustila paľbu.

Po delostreleckej príprave nasledovali útoky nemeckej pechoty, obrancov sa však nepodarilo okamžite zlomiť. Poľská posádka pod velením majora Henryka Sucharského a kapitána Franciszka Dąbrowského odolávala opakovaným útokom zo zeme, mora aj vzduchu. Kapitulovala až 7. septembra.

Boj o Westerplatte sa tak odohrával v čase, keď nemecké tankové a motorizované zväzky už postupovali desiatky až stovky kilometrov po poľskom území.

Slovenská armáda postupovala po boku Nemecka

Útok sa bezprostredne týkal aj Slovenska. Slovenský štát existoval v tom čase necelého pol roka. Vznikol 14. marca 1939 a jeho zahraničná a bezpečnostná politika bola úzko previazaná s nacistickým Nemeckom.

Nemecko využilo slovenské územie na útok na Poľsko z juhu a do vojenskej operácie sa zapojila aj slovenská armáda.

Dokumenty publikované slovenským Ústavom pamäti národa zachytávajú rozkazy vydávané slovenskému poľnému veliteľstvu Bernolák. V operačnom rozkaze z rána 1. septembra sa uvádzalo: „Nepriateľstvo s Poľskom je dnes zahájené. Slovenská armáda bude bojovať spolu s nemeckou armádou.“

Mosty v poľskom meste Tczew, ktoré sa klenú ponad rieku Visla a ktoré 1. septembra 1939 vážne poškodili poľskí ženisti, aby zastavili postup Nemcov.

Wikimedia Commons

Slovenské jednotky prekračovali hranice najmä v oblastiach Spiša a severovýchodného Slovenska a postupovali na poľské územie spolu s nemeckými silami.

Režim vojenskú účasť verejnosti vysvetľoval aj sporom o časti Oravy a Spiša, ktoré v predchádzajúcich rokoch pripadli Poľsku. Podľa publikácie ÚPN bolo Slovensko 1. septembra 1939 jediným štátom, ktorého armáda bojovala po boku Nemecka pri počiatočnom útoku proti Poľsku. Sovietsky zväz vstúpil do konfliktu proti Poľsku až o viac než dva týždne neskôr.

Nemci sa v priebehu niekoľkých dní priblížili k Varšave

Nemecký postup bol rýchly. Útoky zo severu a juhu smerovali k obkľúčeniu poľských vojsk nachádzajúcich sa v západnej časti krajiny. Nemecké jednotky prerážali obranné línie a ich motorizované oddiely postupovali hlboko do poľského vnútrozemia.

Už 8. a 9. septembra sa prvé nemecké jednotky dostali na predmestia Varšavy. Pokus o rýchle obsadenie hlavného mesta však neuspel a začalo sa jeho obliehanie. Poliaci zároveň pripravili najväčšiu protiofenzívu celej kampane.

Od 9. septembra zaútočili poľské armády Poznaň a Pomorze na nemecké jednotky v oblasti rieky Bzura západne od Varšavy. Spočiatku sa im podarilo Nemcov zatlačiť a spôsobiť im straty.

Nemecké velenie však do oblasti presunulo posily a nasadilo letectvo. Do druhej polovice septembra bola väčšina poľských jednotiek v priestore Bzury obkľúčená alebo rozbitá. Časť vojakov sa napriek tomu prebojovala do Varšavy a pokračovala v obrane hlavného mesta.

Poľskí vojaci, ktorí unikli z Poľska okupovaného nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom, sú vítaní miestnym obyvateľstvom pri prechode rumunských hraníc v októbri 1939.

Wikimedia Commons

Británia dala Hitlerovi ultimátum

Už počas prvého dňa útoku bolo zrejmé, že poľsko-nemecký konflikt môže prerásť do širšej európskej vojny. Veľká Británia a Francúzsko mali voči Poľsku bezpečnostné záväzky. V Londýne a Paríži preto počas 1. a 2. septembra prebiehali intenzívne rokovania.

Britská vláda požadovala, aby Nemecko zastavilo vojenské operácie a stiahlo svoje jednotky z Poľska. Berlín požiadavku nesplnil. Ráno 3. septembra 1939 odovzdalo Spojené kráľovstvo Nemecku konečné ultimátum. Ak do 11:00 britského času nedostane uspokojivú odpoveď, medzi oboma štátmi bude existovať vojnový stav. Odpoveď neprišla.

Britský premiér Neville Chamberlain následne oznámil verejnosti, že Spojené kráľovstvo je vo vojne. "Táto krajina je vo vojne s Nemeckom,"  skonštatoval v britskom parlamente skonštatoval.

V ten istý deň vyhlásilo Nemecku vojnu aj Francúzsko. Dva dni po útoku na Poľsko sa tak konflikt formálne rozšíril medzi hlavné európske mocnosti.

Pomoc zo západu neprišla v rozsahu, ktorý by zmenil situáciu v Poľsku

Vyhlásenie vojny však neznamenalo okamžitú veľkú spojeneckú ofenzívu proti Nemecku.

Francúzska armáda začiatkom septembra podnikla obmedzený postup do oblasti Sárska, no nedošlo k útoku v rozsahu, ktorý by prinútil nemecké velenie zastaviť operácie v Poľsku alebo presunúť rozhodujúcu časť svojich síl zo západu.

Poľské koňské delostrelectvo v pohybe počas bitky na Bzure v septembri 1939.

Wikimedia Commons

Na západnom fronte preto počas nasledujúcich mesiacov nastalo obdobie, pre ktoré sa neskôr zaužívalo označenie čudná vojna.

Pre Poľsko sa zatiaľ situácia zhoršovala každým dňom a 17. septembra prišiel útok aj z druhej strany.

Sovietsky zväz napadol Poľsko z východu

V skorých ranných hodinách 17. septembra 1939 prekročila Červená armáda východné hranice Poľska.

Sovietska vláda poľskému veľvyslancovi tvrdila, že poľský štát a jeho vláda fakticky prestali existovať a Moskva preto musí chrániť obyvateľstvo západnej Ukrajiny a západného Bieloruska.

Poľský štát však v tom čase stále bojoval a jeho ozbrojené sily pokračovali v odpore proti Nemecku.

Sovietsky postup zodpovedal rozdeleniu sfér vplyvu dohodnutému s Nemeckom v tajnom protokole k paktu Molotov – Ribbentrop. Poľská armáda sa tým ocitla medzi dvoma veľmocami.

V ten istý deň opustili prezident Ignacy Mościcki a ďalší predstavitelia poľskej vlády krajinu cez hranicu s Rumunskom. Poľská vláda následne pokračovala v činnosti v exile – najskôr vo Francúzsku a neskôr v Británii.

Poľské ozbrojené sily ako celok pritom nezanikli. Desaťtisíce vojakov sa neskôr dostali na Západ a poľské jednotky bojovali na viacerých frontoch druhej svetovej vojny.

Poľskí vojaci bojujú s ľahkými protitankovými delami počas invázie do Poľska v septembri 1939.

Wikimedia Commons

Varšava čelila bombardovaniu a delostreleckej paľbe

Hlavné mesto medzitým zostávalo obkľúčené. Varšava bola vystavená leteckým útokom aj delostreleckému ostreľovaniu. Boje zasiahli vojenské objekty, infraštruktúru aj civilnú zástavbu.

Mesto trpelo nedostatkom vody, potravín a elektrickej energie a pribúdali civilné obete. Koncom septembra už ďalšia obrana nebola udržateľná. Poľské sily vo Varšave 28. septembra formálne kapitulovali a nemecké jednotky následne mesto obsadili.

Boj sa však tým ešte úplne neskončil. Pevnosť Modlin kapitulovala koncom septembra, obrancovia polostrova Hel sa vzdali 2. októbra a posledné väčšie organizované poľské jednotky pod velením generála Franciszka Kleeberga bojovali pri Kocku až do začiatku októbra.

Posledný organizovaný odpor poľskej poľnej armády sa skončil 6. októbra 1939.

Nemecko a Sovietsky zväz si Poľsko rozdelili

Ešte pred skončením posledných bojov upravili Berlín a Moskva svoje dohody.

Dňa 28. septembra 1939 podpísali Nemecko a Sovietsky zväz v Moskve zmluvu o hraniciach a priateľstve. Súčasťou dohôd bolo nové vymedzenie hranice medzi územiami obsadenými oboma štátmi. Poľsko tak bolo rozdelené.

Západné a centrálne oblasti sa dostali pod nemeckú kontrolu, pričom časť územia Nemecko priamo anektovalo a z ďalšej vytvorilo Generálne gouvernement. Východné územia obsadil Sovietsky zväz a následne ich pripojil najmä k Ukrajinskej a Bieloruskej sovietskej socialistickej republike.

Poľskí vojnoví zajatci kľačiaci s rukami na hlave pri ceste v Tucholskom lese počas invázie do Poľska v septembri 1939.

Wikimedia Commons

Na oboch stranách novej hranice nasledovali represie. Na územiach kontrolovaných Nemeckom začalo nacistické vedenie okamžite zavádzať okupačnú politiku. Nemecké bezpečnostné jednotky zatýkali a zabíjali príslušníkov poľských elít, predstaviteľov štátnej správy, duchovných či intelektuálov. Židovské obyvateľstvo bolo postupne zbavované práv, majetku a slobody pohybu a neskôr sústreďované do get.

Sovietske orgány na východe uskutočňovali zatýkanie, deportácie a likvidáciu časti poľských štátnych a vojenských elít. Tisíce zajatých poľských dôstojníkov sa neskôr stali obeťami masových popráv, ktorých najznámejším symbolom je Katyň.

Vojna sa z Poľska postupne rozšírila na veľkú časť sveta

V septembri 1939 ešte nebolo možné vedieť, aký rozsah konflikt nadobudne.

Po porážke Poľska zostávali Nemecko, Francúzsko a Británia niekoľko mesiacov vo vojnovom stave bez rozsiahlych pozemných bojov na západnom fronte. Situácia sa zmenila na jar 1940.

Nemecko v apríli napadlo Dánsko a Nórsko a v máji začalo ofenzívu proti Holandsku, Belgicku, Luxembursku a Francúzsku. Francúzsko kapitulovalo v júni 1940.

V júni 1941 Hitler porušil dohodu so Stalinom a Nemecko napadlo Sovietsky zväz. V decembri toho istého roka po japonskom útoku na Pearl Harbor vstúpili do vojny Spojené štáty.

Vojak Červenej armády stráži trosky zostreleného poľského cvičného lietadla PWS-26 neďaleko Rovna počas sovietskej invázie do Poľska v septembri 1939.

Wikimedia Commons

Konflikt sa odohrával v Európe, severnej Afrike, Ázii, Atlantiku aj Tichomorí. Skončil sa až v roku 1945 – v Európe kapituláciou nacistického Nemecka v máji a definitívne kapituláciou Japonska v septembri.

Za jeho začiatok v Európe zostáva v historickej chronológii považovaný 1. september 1939. V to ráno nemecké jednotky zaútočili na Poľsko zo severu, západu a juhu. O dva dni neskôr už boli Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko vo vojne. O šestnásť dní neskôr vstúpil do Poľska Sovietsky zväz.

A do začiatku októbra prestalo územie predvojnového Poľska existovať ako nezávislý priestor pod kontrolou poľskej vlády. Samotný poľský štát a jeho vláda však pokračovali v exile a poľské ozbrojené sily v boji po boku spojencov.