Nahradí umelá inteligencia prekladateľov? Aj malá chyba v preklade môže mať fatálne následky

Automatické prekladanie sa stáva bežnou súčasťou každodenného života. Spoločnosť Google v apríli oznámila, že používatelia jej služby Google Translate mesačne preložia približne bilión slov. A to ide len o jednu z mnohých dostupných platforiem. Na trhu pôsobia aj ďalšie nástroje, napríklad DeepL, Microsoft či systémy využívajúce umelú inteligenciu ako ChatGPT, Claude a Gemini. Firmy zároveň čoraz častejšie používajú vlastné prekladateľské riešenia prispôsobené svojim potrebám.

Rastúci význam tejto technológie potvrdzujú aj ekonomické údaje. Priamy predaj služieb strojového prekladu, bez započítania všeobecných predplatných umelej inteligencie, dosiahol vlani odhadovanú hodnotu 1,4 miliardy dolárov. Informoval o tom portál BBC.

Otázkou však zostáva, či technologický pokrok postupne úplne vytlačí profesionálnych prekladateľov.

Ľudská kontrola už nie je vždy samozrejmosťou

Jonathan Zimmermann, zakladateľ švajčiarskej neziskovej organizácie Open Knowledge Association (OKA), pripúšťa, že pri mnohých druhoch textov je dnes využitie umelej inteligencie ekonomicky najrozumnejším riešením. Pri prekladaní interných firemných dokumentov alebo opisov produktov podľa neho nemusí byť opodstatnené investovať mnohonásobne viac peňazí do odstránenia posledných drobných nedostatkov.

Iná situácia však nastáva pri encyklopedických článkoch, kde je presnosť informácií mimoriadne dôležitá. Nesprávny údaj sa totiž môže šíriť celé roky a následne sa objavovať v novinárskych textoch či odpovediach umelej inteligencie.

Organizácia OKA už pomohla publikovať viac ako 10-tisíc preložených článkov na Wikipédii, predovšetkým v španielčine, portugalčine a angličtine. Bez moderných technológií by podľa Zimmermanna takýto rozsah práce nebol finančne realizovateľný. Systém funguje tak, že umelá inteligencia pripraví prvú verziu prekladu a profesionálny prekladateľ následne skontroluje jednotlivé vety.

Zimmermann však upozorňuje na zásadnú zmenu. Kým ešte pred dvoma či tromi rokmi museli prekladatelia výrazne upravovať texty vytvorené nástrojmi ako DeepL, dnes sú mnohé preklady po jazykovej stránke prakticky bezchybné. V odvetví preto podľa neho čoraz častejšie zaznieva otázka, či je ľudská kontrola ešte vôbec potrebná.

Prečítajte si tiež

AI rozlúštila vatikánsky kódex. Tajomstvo ukrýval stáročia

Chyby v právnych dokumentoch môžu mať vážne následky

Profesionálni prekladatelia však pred úplným spoliehaním sa na technológie varujú.

Francúzska právna prekladateľka Ariella Baltié, ktorá sa špecializuje na súdne dokumenty, nedávno kontrolovala text pripravený pomocou umelej inteligencie. Už v jeho úvodnej časti odhalila dve zásadné nepresnosti. Francúzsky právny výraz označujúci žalobcu systém nesprávne interpretoval ako všeobecné pomenovanie osoby podávajúcej žiadosť. V ďalšom prípade zase formuláciu označujúcu vydatú ženu pochopil ako oznámenie, že sa žena práve vydáva.

Hoci môžu takéto rozdiely na prvý pohľad pôsobiť nenápadne, v právnych dokumentoch môžu úplne zmeniť význam informácií.

Nesprávne automatické preklady už podľa článku BBC spôsobili problémy aj v Spojených štátoch, kde chyby v žiadostiach o azyl prispeli k oneskoreniu prepustenia zadržaných osôb.

Zámena jediného znaku môže spôsobiť katastrofu

Ešte závažnejšie riziká sa objavujú v zdravotníctve, kde môže byť presnosť prekladu otázkou života a smrti.

Špecialistka na medicínske preklady Carol Bereuter upozornila na prípad, keď automatický systém nesprávne spracoval grécke písmeno μ, používané pri označovaní mikrojednotiek. Namiesto predpony mikro, ktorá predstavuje jednu milióntinu, použil predponu mili, označujúcu jednu tisícinu. Takáto zámena môže mať pri dávkovaní liekov katastrofálne následky. Ak by pacient dostal miligram namiesto mikrogramu, znamenalo by to až tisícnásobné množstvo účinnej látky.

Bereuter zároveň upozorňuje na ďalší problém. Čím prirodzenejšie umelá inteligencia formuluje vety, tým náročnejšie je odhaliť prípadné nepresnosti. Staršie prekladateľské systémy často vytvárali kostrbaté formulácie či gramatické chyby, ktoré čitateľa okamžite upozornili na problém. Súčasné nástroje však dokážu vytvoriť plynulý a presvedčivý text, aj keď jeho obsah nie je správny.

Výskum odhalil chyby, ktoré menili význam

O tom, že ani pokročilé technológie zatiaľ nedokážu zaručiť úplnú presnosť, svedčia aj výsledky výskumu organizácie OKA, ktorý financovala Wikimedia. Odborníci analyzovali 119 článkov v desiatich jazykových kombináciách. Prekladatelia venovali kontrole a úpravám textov viac ako tisíc hodín.

Výsledky ukázali, že pred zverejnením bolo potrebné opraviť 27 percent textu vytvoreného umelou inteligenciou. Približne tri štvrtiny vykonaných opráv sa týkali chýb, ktoré do prekladu vniesol samotný systém. Pri 5 až 6 percentách chýb pritom došlo k zmene pôvodného významu.

Tieto zistenia naznačujú, že aj keď sa automatické preklady výrazne zlepšujú, ľudský dohľad zostáva dôležitý najmä pri textoch, v ktorých môže nesprávna interpretácia spôsobiť vážne následky.

Dokáže umelá inteligencia prekladať bezchybne?

Podľa Françoisa Yvona, odborníka na automatický preklad z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum (CNRS), súčasné technológie narážajú na zásadné obmedzenia. Problémom je samotný spôsob fungovania jazykových modelov. Pri výbere slov a formulácií pracujú s pravdepodobnosťou, pričom najpravdepodobnejšie riešenie nemusí byť vždy správne.

Ťažkosti spôsobujú najmä viacvýznamové slová, ustálené slovné spojenia či výrazy, ktorých význam závisí od kontextu. Príkladom je francúzske slovné spojenie Il pleut des cordes, ktoré doslovne znamená, že pršia povrazy. Správny preklad však musí zachytiť skutočný význam, teda že vonku veľmi silno prší. Kvalitný systém dokáže v angličtine použiť zodpovedajúci idiom It's raining cats and dogs, teda pršia mačky a psy. Pri preklade do iných jazykov však môže byť nájdenie prirodzeného ekvivalentu náročnejšie. Do slovenčiny by sme mohli slovné spojenie preložiť ako Leje ako z krhly. 

Prečítajte si tiež

Johan zarobil viac ako Johanna: AI zažíva platovú nerovnosť

Nová generácia prekladateľských systémov

Yvon predpokladá, že ďalšia generácia prekladateľských systémov bude schopná svoje výsledky priebežne preverovať. Jeden model by napríklad vytvoril preklad, ďalší by vyhľadával nedostatky a tretí by na základe pripomienok pripravil opravenú verziu.

Za skutočný technologický prelom však nepovažuje iba schopnosť produkovať čoraz kvalitnejšie texty. Rozhodujúce podľa neho bude, keď umelá inteligencia dokáže sama rozpoznať neistotu a upozorniť používateľa, že si správnosťou konkrétneho prekladu nie je istá.