Blíži sa mimoriadne silné El Niño. Ovplyvniť môže aj zimu v Európe

Podľa júnovej prognózy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) by El Niño mohlo v závere tohto roka a začiatkom budúceho dosiahnuť mimoriadnu intenzitu. Meteorológovia pritom upozorňujú, že jeho dôsledky nie je možné presne predpovedať, pretože každý výskyt tohto javu má odlišný priebeh.

Každé El Niño má iný priebeh

El Niño sa spája predovšetkým s otepľovaním povrchových vôd Tichého oceánu, ktoré môže ovplyvniť atmosférické prúdenie a rozloženie zrážok. Jeho prejavy však nie sú vždy rovnaké. Príkladom je mimoriadne silné El Niño z rokov 2015 a 2016, ktoré neprinieslo všetky očakávané zmeny počasia. Vedci preto zdôrazňujú, že ani vysoká intenzita automaticky neznamená rovnaké následky ako pri predchádzajúcich udalostiach. Samotná teplá fáza El Niño zvyčajne trvá približne deväť až dvanásť mesiacov, hoci niekedy môže pretrvávať dlhšie. Širší klimatický cyklus, ktorého je súčasťou, sa nepravidelne opakuje približne každé dva až sedem rokov.

Prečítajte si tiež

OSN varuje pred „obrovským“ El Niñom, zatiaľ čo sa krajiny pripravujú na jeho dopady

Nie všade prináša len negatívne dôsledky

Hoci sa El Niño často spomína v súvislosti s extrémnym počasím a prírodnými katastrofami, jeho vplyv nemusí byť vo všetkých regiónoch nepriaznivý. V niektorých afrických krajinách, ktoré dlhodobo zápasia so suchom, môže priniesť potrebné dažďové zrážky. Naopak, vo východnej Ázii môže prispieť k vyšším teplotám a nedostatku zrážok. Dôsledky preto závisia od konkrétnej oblasti. Zatiaľ čo niektoré regióny môžu zaznamenať priaznivejšie podmienky, iné môžu čeliť suchu, horúčavám či ďalším extrémnym prejavom počasia.

Súvisí El Niño s globálnym otepľovaním?

Jednou z najčastejších otázok je vzťah medzi El Niñom a klimatickou zmenou. Hoci ide o prirodzený klimatický jav, vedci skúmajú, či globálne otepľovanie môže ovplyvňovať jeho intenzitu. Výskum publikovaný v odbornom časopise Science naznačil, že rastúce globálne teploty by mohli prispievať k silnejším prejavom El Niña. Na potvrdenie týchto záverov sú však potrebné ďalšie vedecké poznatky. Silné El Niño môže zároveň prispieť k zvyšovaniu priemernej globálnej teploty. V kombinácii s pokračujúcim otepľovaním planéty tak môže zvýšiť pravdepodobnosť mimoriadne teplých rokov. Jeho vplyv sa môže prejaviť aj na zimnom počasí v Európe, konkrétne dôsledky však zostávajú neisté.

Oceánom sa presúva obrovské množstvo teplej vody 

S javom El Niño úzko súvisia aj takzvané Kelvinove vlny. Ide o pohyb v oceáne, pri ktorom sa teplá voda presúva zo západnej časti Tichého oceánu smerom k americkému pobrežiu. Tieto vlny zohrávajú významnú úlohu pri zvyšovaní teploty oceánskej vody vo východnom Pacifiku. Nejde však o klasické morské vlny, aké poznáme z pobrežia. Kelvinova vlna môže spôsobiť mierne zvýšenie hladiny mora, no nepredstavuje obrovskú vodnú stenu ani cunami. Ako vysvetlil klimatológ Dillon Amaya zo Štátnej univerzity Severnej Karolíny, Kelvinove vlny nemožno zamieňať s ničivými prívalmi vody.

Prečítajte si tiež

OSN varuje pred „obrovským“ El Niñom, zatiaľ čo sa krajiny pripravujú na jeho dopady

Sila El Niña sa nedá určiť z jedného merania

Meteorológovia pravidelne sledujú teplotu povrchových vôd Tichého oceánu. Jednotlivé denné či týždenné hodnoty však nemusia poskytovať presný obraz o intenzite celého javu. El Niño je komplexný klimatický proces, ktorého vývoj sa hodnotí na základe dlhodobejších údajov. Podľa analýzy CNN vychádzajúcej z meraní amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) sa súčasné El Niño pohybuje na mimoriadne vysokých hodnotách vzhľadom na toto ročné obdobie. Ak bude jeho vývoj pokračovať podľa prognóz, v novembri alebo decembri by mohlo dosiahnuť rekordnú intenzitu.

El Niño nie je búrka ani jednorazová udalosť

Na rozdiel od búrok, ktoré možno sledovať v konkrétnej oblasti a predpovedať ich postup, El Niño ovplyvňuje klimatické podmienky v globálnom meradle. Nejde teda o jeden meteorologický jav, ktorý by sa presúval z miesta na miesto. Jeho podstatou sú rozsiahle zmeny teploty oceánu a atmosférického prúdenia, ktoré následne ovplyvňujú počasie na rôznych kontinentoch. Práve preto je predpovedanie jeho dôsledkov mimoriadne náročné. Aj keď vedci dokážu sledovať jeho vývoj a odhadovať intenzitu, presné prejavy v jednotlivých regiónoch zostávajú do určitej miery nepredvídateľné.