Klamal a verboval ľudí, aby bojovali za Rusko na Ukrajine. Je vo väzbe, obvinený z obchodovania s ľuďmi

Podľa agentúry AFP je obvinený podozrivý z toho, že svoje obete lákal na falošné pracovné ponuky, po ktorých však boli poslané priamo do vojnového konfliktu. Tento prípad nie je ojedinelý a odhaľuje rozsiahlu sieť, ktorá zasahuje do viacerých krajín Latinskej Ameriky i mimo nej.

Klamlivé schémy a medzinárodné vyšetrovanie

Medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International minulý mesiac zverejnila správu, ktorá odhalila, že Rusko využíva podvodné taktiky na nábor tisícok ľudí z chudobných krajín po celom svete. Medzi postihnutými štátmi sú Brazília, Kolumbia, Kuba, Srí Lanka či Juhoafrická republika. Peruánska a bolívijská prokuratúra tieto siete aktívne vyšetrujú. Kolumbijské ministerstvo zahraničných vecí dokonca oznámilo, že dostalo viac ako 800 upozornení týkajúcich sa občanov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

Tragický príbeh Julia Salazara

Peruánska prokuratúra tento víkend oznámila uvalenie väzby na 54-ročného podozrivého menom Pocho Pinto. Čelí obvineniu, že v marci tohto roku poslal do Ruska Julia Salazara a ďalších Peruáncov. Salazarovi bolo údajne prisľúbené mesačné platové ohodnotenie vo výške 2300 dolárov za prácu pri ostrahe ruskej vojenskej základne. Namiesto toho však Salazar zahynul v apríli na fronte. Ďalší traja Peruánci, ktorí s ním odišli, prežili.

Ruské veľvyslanectvo v Peru následne uviedlo, že Peruánci dobrovoľne podpísali kontrakt na službu v ruskej armáde. Toto tvrdenie však spochybnili svedectvá občanov Kene a Dominikánskej republiky, ktorí tvrdili, že sa stali obeťami náboru a boli nútení slúžiť v ruskej armáde. Podobne v júli ruské veľvyslanectvo v Kolumbii poprelo akékoľvek spojenie s náborovými sieťami po odvysielaní dokumentu o Kolumbijcoch, ktorí boli údajne poslaní na bojisko.

Peru bojuje za svojich občanov

Peruánske ministerstvo zahraničných vecí v auguste sprostredkovalo návrat štyroch mladých Peruáncov z Ruska. Tí sa tam ocitli v zraniteľnej situácii po tom, čo unikli podľa nich nútenému náboru do vojny proti Ukrajine. Týmto sa počet občanov tejto juhoamerickej krajiny, ktorí odišli do Ruska kvôli falošnej pracovnej ponuke a skončili v radoch ruskej armády, zvýšil na 31. Z nich sa 28 vrátilo domov a traja sa z vlastného rozhodnutia rozhodli zostať v Európe.

Ministerstvo zahraničných vecí disponuje oficiálnymi informáciami o 459 občanoch Peru, ktorí slúžili alebo slúžia v ruskej armáde počas konfliktu. Jedenásť z nich zahynulo, 114 je nezvestných a traja skončili v ukrajinskom zajatí.

Hlasy rodín a upozornenia úradov

V Peru sa už niekoľko mesiacov konajú demonštrácie pred ministerstvom zahraničných vecí a pred ruským veľvyslanectvom v Lime. Redaktori stanice CNN hovorili s dvanástimi peruánskymi rodinami, podľa ktorých ich príbuzní cestovali do Ruska s očakávaním, že tam nájdu civilnú prácu, napríklad ako upratovači, opatrovatelia, členovia ostrahy či kuchári. Následne však skončili v armáde.

Tlačové oddelenie peruánskeho ministerstva zahraničných vecí pre CNN uviedlo, že mnoho takýchto regrútov pochádza z chudobných pomerov a naliehavo potrebujú peniaze. „Je tak oveľa jednoduchšie ich oklamať,“ povedal úradník z tlačového oddelenia. Argentínsky server Infobae navyše informoval o svedectve jedného z Peruáncov, ktorý uviedol, že po príchode do Ruska bol nútený podpísať dokument v ruštine, ktorému nerozumel. Následne bol odvezený do vojenského tábora a skončil v bojovej zóne.

Peruánske ministerstvo zahraničných vecí preto vyzvalo občanov, aby sa nenechali zlákať falošnými ponukami práce. Zároveň upozornilo, že služba v armáde akejkoľvek cudzej krajiny vyžaduje podľa peruánskej ústavy súhlas peruánskej vlády.

Podobné prípady, kedy sú ich občania vylákaní do Ruska a na Ukrajinu falošnými ponukami práce, riešia aj ďalšie latinskoamerické krajiny. V júli napríklad polícia na letisku v Paname zatkla muža podozrivého z obchodovania s ľuďmi kvôli náboru do vojny Ruska s Ukrajinou, ktorá sa začala inváziou ruskej armády vo februári 2022.