15°
Bratislava
Tajomstvo Napoleona odhalili po vyše 200 rokoch. AI rozlúštila jeho list za 6 hodín
Tajomstvo Napoleona odhalili po vyše 200 rokoch. AI rozlúštila jeho list za 6 hodín
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Viac ako dve storočia zostával obsah tajnej vojenskej správy z čias Napoleona Bonaparta záhadou. List z roku 1809 bol plný nezrozumiteľných znakov, číslic a symbolov, ktorých význam sa historikom dlho nedarilo úplne rozlúštiť. Teraz sa to podarilo pomocou umelej inteligencie. Tá potrebovala iba šesť hodín, aby odhalila vojenské informácie, ktoré mali zostať skryté pred nepriateľmi francúzskeho cisára.
Archívna reportáž
Záhadný list ukrýval vojenské tajomstvá
Príbeh sa začal v marci 1809, keď sa Európa pripravovala na ďalší veľký vojenský konflikt. Rakúske cisárstvo sa chystalo zaútočiť na Napoleonovo Francúzsko, ktorého armáda bola rozmiestnená na viacerých frontoch. Francúzsky generál Auguste de Marmont sa v tom čase nachádzal so svojimi jednotkami v Dalmácii, na východnom pobreží Jadranského mora. Jeho vojaci boli značne izolovaní od ostatných francúzskych a spojeneckých síl.
Napoleon preto poveril svojho nevlastného syna Eugèna de Beauharnais, ktorý pôsobil ako taliansky vicekráľ, aby Marmontovi odoslal šifrovanú správu. Dokument obsahoval citlivé informácie o rozmiestnení vojsk a vojenských plánoch. Ak by sa dostal do rúk nepriateľa, mohol prezradiť dôležité podrobnosti o francúzskej stratégii.
Prvý riadok listu bol napísaný vo francúzštine, ďalších 24 riadkov však tvorila zmes číslic, písmen a zvláštnych ručne kreslených symbolov. Bez šifrovacieho kľúča bol obsah prakticky nečitateľný. Odborníci predpokladajú, že príjemca pôvodne disponoval potrebným kľúčom na rozlúštenie správy. Ten sa však postupom času stratil.
Čo historici nedokázali celé generácie, zvládla AI za šesť hodín
Zlom nastal vďaka Carterovi Churchovi, inžinierovi kybernetickej bezpečnostnej spoločnosti SentinelOne. Ten sa rozhodol vyskúšať schopnosti pokročilého modelu umelej inteligencie GPT-6 Astra od spoločnosti OpenAI. Systému poskytol jediný naskenovaný obrázok historického dokumentu a zadal mu úlohu rozlúštiť jeho obsah. Výsledok prekvapil aj samotného výskumníka.
Umelá inteligencia dokázala približne za šesť hodín vykonať celý proces od rozpoznania znakov až po dešifrovanie správy. Úloha pritom nebola jednoduchá. Historický dokument obsahoval približne 1 300 ručne napísaných znakov, pričom viaceré symboly mali podobnú podobu a ich rozlíšenie bolo náročné. AI musela najskôr identifikovať jednotlivé znaky, následne ich roztriediť a pochopiť princíp šifrovania.
„Spočiatku som tomu neveril,“ priznal Church pre vedecký portál Live Science. Výskumník vysvetlil, že na rozdiel od mnohých iných úloh umelej inteligencie bolo možné správnosť výsledku matematicky a historicky overiť. Nesprávny šifrovací kľúč by totiž s mimoriadne malou pravdepodobnosťou vytvoril zmysluplný text zodpovedajúci známym historickým udalostiam.
Umelá inteligencia našla aj stratenú stopu
Pri dešifrovaní zohrala dôležitú úlohu aj staršia práca historikov. Model počas analýzy objavil čiastočný šifrovací kľúč, ktorý v minulosti zdokumentoval historik kryptografie Daniel Tant. Obsahoval význam 33 symbolov, no dovtedy nebol priamo spojený s analyzovaným Napoleonovým listom. Umelá inteligencia dokázala túto súvislosť identifikovať a následne využiť získané informácie na rozlúštenie ďalších častí textu.
Šifra využívala takzvanú homofónnu substitúciu. Ide o spôsob šifrovania, pri ktorom môže jedno písmeno zastupovať viacero rôznych symbolov. Cieľom je sťažiť rozlúštenie správy pomocou analýzy frekvencie jednotlivých znakov. Systém následne kombinoval rozpoznávanie obrazu, matematické postupy, programovanie a historické informácie, až kým sa mu nepodarilo zrekonštruovať obsah listu.
Čo Napoleon odkázal svojmu generálovi?
Rozlúštená správa odhalila podrobnosti o vojenskej situácii tesne pred vypuknutím vojny s Rakúskom. Dokument opisoval rozmiestnenie francúzskych a spojeneckých armád vrátane bavorských a poľských jednotiek. Jeho cieľom bolo uistiť generála Marmonta, že Francúzsko má dostatok vojenskej sily na zvládnutie pripravovaného konfliktu. Napoleon prostredníctvom správy vyjadroval presvedčenie, že Rakúsko bude porazené. Počítal pritom aj s postupom ruských vojsk, ktorý mal ovplyvniť strategickú situáciu.
Generálovi zároveň odkázal, aby sa nenechal zastrašiť miestnym odporom a pokračoval v plnení vojenských úloh. Mimoriadne zaujímavé je, že rozlúštený dokument pomohol doplniť aj časť historického textu, ktorá zostala v neskôr publikovaných Napoleonových spomienkach nedokončená. V nich sa nachádzala neúplná formulácia, podľa ktorej sa Marmont nemal nechať zdržiavať „hŕstkou...“.
Dešifrovaný list umožnil doplniť chýbajúcu časť, ktorá odkazovala na zhromaždenie nepriateľsky naladeného davu. Nové zistenie tak prinieslo nielen úplné znenie šifrovanej správy, ale aj ďalší detail o Napoleonovom spôsobe vojenského velenia.
Napoleonova istota sa mu krátko nato vypomstila
Hoci Napoleon v tajnej korešpondencii vyjadroval značnú sebadôveru, nasledujúce udalosti ukázali, že vojenská situácia bola komplikovanejšia. V máji 1809 utrpel pri Asperne a Esslingu pri Viedni svoju prvú veľkú porážku v otvorenej bitke. Rakúske jednotky pod velením arcivojvodu Karola dokázali zastaviť francúzsku armádu pri pokuse o prekročenie Dunaja.
Napoleon sa však z neúspechu spamätal a už v júli toho istého roka dosiahol významné víťazstvo v bitke pri Wagrame, ktoré zásadne ovplyvnilo ďalší priebeh vojny. Rozlúštená korešpondencia tak poskytuje pohľad na cisárovo uvažovanie v období, keď sa pripravoval na jeden z najnáročnejších vojenských konfliktov svojej vlády.
Umelá inteligencia môže odhaliť ďalšie historické tajomstvá
Výsledok vzbudil pozornosť odborníkov na kryptografiu aj historikov. Hoci samotný obsah Napoleonovej správy zásadne nemení doterajšie poznatky o napoleonských vojnách, úspešné rozlúštenie predstavuje významný príklad využitia umelej inteligencie pri historickom výskume. Podobné systémy by v budúcnosti mohli pomáhať pri čítaní poškodených rukopisov, rekonštrukcii neúplných dokumentov či rozlúštení ďalších historických šifier, s ktorými si odborníci doteraz nevedeli poradiť.
Church zároveň zdôraznil, že najnáročnejšou časťou takéhoto výskumu nie je vždy samotné vytvorenie možného riešenia, ale jeho spoľahlivé overenie. Prípad 217 rokov starej Napoleonovej správy ukazuje, ako môže spojenie historických poznatkov a modernej technológie sprístupniť dokumenty, ktorých obsah zostával celé generácie neznámy. Úspešné rozlúštenie potvrdil aj správca databázy historických šifier Cryptiana, v ktorej bol dokument dovtedy vedený medzi nevyriešenými prípadmi.
Súvisiace články
