Jasno
26°
Bratislava
Vilma
29.5.2026
Vatikán ukrýval tajomstvo viac ako 400 rokov. AI rozlúštila záhadnú šifru
Zdielať na

Vatikán ukrýval tajomstvo viac ako 400 rokov. AI rozlúštila záhadnú šifru

Umelá inteligencia odhalila šifry v 400 rokov starej knihe - Ilustračná snímka

Zdroj: AI

Po stáročia ležali v archívoch a knižniciach po celom svete dokumenty, ktorým nikto nerozumel. Boli napísané záhadnými symbolmi, tajnými šiframi alebo jazykmi, ktoré dávno zanikli. Dnes ich však začína rozlúšťovať umelá inteligencia.

Vedci hovoria o revolúcii v historickom výskume. Moderné algoritmy totiž dokážu odhaliť informácie, ktoré boli stovky rokov ukryté pred očami sveta – od politických sprisahaní cez ľúbostné listy až po bizarné stredoveké recepty na liečenie chorôb. Píše BBC.

Tajomná kniha z Vatikánu mlčala viac ako 400 rokov

Jedným z najpozoruhodnejších prípadov je takzvaná Borgova šifra, záhadný rukopis uložený vo Vatikánskej knižnici. Kniha má viac ako 400 strán a je zapísaná 34 neznámymi symbolmi doplnenými niekoľkými rímskymi písmenami. Na titulnej strane sa nachádza text v arabčine, no kód, ktorým bol rukopis napísaný, nemal žiadny známy kľúč. Niektoré strany navyše poškodil zub času, čo rozlúštenie ešte viac komplikovalo.

Pomocou strojového učenia sa však vedcom podarilo šifru prelomiť. Výsledok ich prekvapil. V rukopise našli tisíce receptov a odporúčaní na liečbu rôznych zdravotných problémov. Medzi nimi napríklad odporúčanie vypiť niekoľko pohárov kvalitného červeného vína alebo fermentovať muškátový oriešok v ceste ako liek proti úplavici.

Detektívna práca medzi symbolmi

„Je to ako detektívna práca, kde nás každý symbol, vzor a čiastočné riešenie môže priblížiť k niečím tajomstvám a k stratenému historickému svetu,“ vysvetľuje profesorka počítačovej lingvistiky Beáta Megyesi zo Štokholmskej univerzity. Aj s pomocou umelej inteligencie však išlo o zdĺhavý proces. Megyesi dnes vedie medzinárodný tím vedcov, ktorý sa snaží využiť AI na rozlúštenie ďalších historických šifier.

Až jedno percento archívov môže byť zašifrovaných

Odborníci odhadujú, že približne jedno percento dokumentov v archívoch a knižniciach po celom svete je úplne alebo čiastočne zašifrovaných. Prvé známe šifry pritom vznikli už v starovekom Grécku a Ríme. Ukryté dokumenty obsahujú diplomatické správy, tajomstvá tajných spolkov, medicínske poznatky, ľúbostné aféry či každodenné detaily života ľudí, ktorí si svoje myšlienky neželali zverejniť. Historici veria, že niektoré objavy môžu zásadne prepísať naše chápanie dejín.

Borgova šifra je stará približne 400 rokov a na svojich 408 stranách obsahuje kombináciu záhadných šifrovacích symbolov a latinského písma.

Borgova šifra je stará približne 400 rokov a na svojich 408 stranách obsahuje kombináciu záhadných šifrovacích symbolov a latinského písma.

Biblioteca Apostolica Vaticana

Mária Stuartová a tajné sprisahania

Takýto prípad sa podarilo odhaliť len nedávno. Vedci rozlúštili súbor zašifrovaných listov škótskej kráľovnej Márie Stuartovej, ktoré napísala počas svojho dlhoročného väznenia v Anglicku. Dokumenty odhalili jej zapojenie do plánov na návrat na trón a zároveň komplikovaný vzťah so synom Jakubom VI., ktorý sa neskôr stal anglickým kráľom Jakubom I.

Niektoré šifry sú extrémne komplikované

Zatiaľ čo niektoré historické kódy fungovali jednoduchou výmenou symbolov za písmená, iné boli podstatne sofistikovanejšie. Niekedy výskumníci ani netušia, v akom jazyku bol pôvodný text napísaný. Autori šifier navyše často pridávali zbytočné znaky, aby zmiatli prípadných čitateľov. V niektorých prípadoch dokonca používali niekoľko rôznych symbolov pre jedno jediné písmeno. Rozlúštiť takýto dokument môže trvať mesiace.

Francúzskym kryptológom napríklad zabralo pol roka rozlúštenie trojstranového listu cisára Karola V., ktorý obsahoval viac ako 120 rôznych šifrovacích symbolov. Po rozlúštení sa ukázalo, že jeden z najmocnejších panovníkov svojej doby sa obával atentátu.

Umelá inteligencia šetrí historikom stovky hodín práce

Ešte pred samotným dešifrovaním musia vedci staré dokumenty prepísať do digitálnej podoby. Práve tu dnes pomáha AI. Systémy dokážu analyzovať rukopis, rozpoznávať jednotlivé znaky a prevádzať staré texty do elektronickej formy. Výskumníci z Nórska napríklad využili umelú inteligenciu pri prepise tajného listu z obdobia tridsaťročnej vojny. Technológia dokázala automaticky identifikovať textové bloky, riadky aj jednotlivé znaky a výrazne zrýchlila proces, ktorý by historikom zabral celé týždne.

Cieľ? Rozlúštiť text bez pomoci človeka

Vedci už dnes pracujú na systémoch, ktoré by dokázali preskočiť samotný prepis a rozlúštiť šifru priamo z fotografie dokumentu. Pri testovaní použili napríklad Copiale Cipher – známy dokument opisujúci pravidlá a rituály tajnej nemeckej spoločnosti z 18. storočia. AI sa po tréningu dokázala naučiť vzťah medzi symbolmi a ich významom a úspešne rozlúštiť časti textu, ktoré nikdy predtým nevidela. „To otvára fascinujúce možnosti pre vzácne a neštandardné systémy písma,“ hovorí Megyesi.

Ľúbostné listy ukryté v šifrách

Výskumníci medzitým vytvárajú rozsiahlu databázu historických šifier. Medzi nálezmi sa nachádza aj približne 400 záhadných pohľadníc z prelomu 19. a 20. storočia. Prvé rozlúštené správy ukázali, že mnohé z nich boli v skutočnosti ľúbostné listy písané v nemčine.

Chatbot, ktorý číta tajomstvá minulosti

Najnovším projektom je špeciálny chatbot využívajúci umelú inteligenciu. Dokáže v jednom kroku prepísať historický text, rozlúštiť šifru a dokonca vysvetliť, prečo považuje svoje riešenie za správne. Pri teste s Borgovou šifrou zvládol preložiť a dešifrovať 500 znakov za približne 29 minút vrátane prekladu do angličtiny. Vedci veria, že podobné nástroje by mohli pomôcť aj pri rozlúštení niektorých z najväčších historických záhad.

Môže AI vyriešiť aj tisícročné tajomstvá?

Medzi najväčšie nevyriešené hádanky patrí napríklad 4 000 rokov starý Faistský disk z Kréty či ďalšie staroveké písma, ktorým dnes nikto nerozumie. „Najviac ma vzrušuje nielen možnosť vyriešiť jednu konkrétnu historickú záhadu, ale vytvoriť metódy, ktoré budú pomáhať výskumníkom pri mnohých ďalších prípadoch,“ uzatvára Megyesi.

Najčítanejšie správy