Historici sú v šoku: Nové zistenia o Krištofovi Kolumbusovi prepisujú históriu

SVET / Krištof Kolumbus patril medzi najznámejších moreplavcov v dejinách a jeho plavba cez Atlantik v roku 1492 navždy zmenila pohľad Európy na svet. Po stáročia sa pritom za jeho rodisko považoval Janov v dnešnom Taliansku, čo prijímali historici aj učebnice ako nespochybniteľný fakt. Nová analýza však prináša prekvapivé zistenia, ktoré môžu pôvod slávneho objaviteľa prepísať a spochybniť doterajšiu verziu histórie.

Prelomová analýza DNA pozostatkov niekoľkých priamych potomkov slávneho objaviteľa prináša prekvapivé dôkazy, ktoré ho spájajú s mocnou galícijskou šľachtou v Španielsku. Upozornil na to Daily Mail/MSN.

Galícia sa spomínala už predtým

Historici sa doteraz zhodovali na tom, že Kolumbus pochádza z talianskeho mesta Janov, opierajúc sa okrem iného aj o jeho závet z roku 1498, kde Janov uvádza ako svoje rodisko.

Teória o galícijských koreňoch však nie je úplnou novinkou. Objavila sa už pred viac ako storočím. Teraz však dostáva najsilnejšiu genetickú podporu vďaka predbežnej štúdii, ktorú zverejnili výskumníci z laboratória Citogen a Univerzity Complutense v Madride.

Ich závery naznačujú, že Kolumbus mohol pochádzať z vplyvnej rodovej línie Sotomayorovcov. Rod Sotomayor bol v 15. storočí jednou z najmocnejších šľachtických rodín v stredovekej Galícii, ovládajúc politickú a vojenskú moc v severozápadnom Španielsku.

Krištof Kolumbus

Autor

DNA z potomkov

Cesta k tomuto objavu viedla vedcov do kostola Santa Maria de Gracia v Gelves, kde sa nachádza rodinná krypta grófov z Gelves. Toto miesto slúži ako panteón Kolumbusových priamych potomkov, pričom výskumníci tu identifikovali najväčšiu koncentráciu jeho potomkov – najmenej sedem, vrátane jeho vnučky.

Práve DNA z 12 osôb exhumovaných z tejto krypty bola kľúčom k rozlúšteniu záhady. Prelom nastal, keď výskumníci identifikovali dvoch jedincov s prekvapivo spoločným genetickým materiálom, hoci medzi nimi neexistovalo žiadne známe historické prepojenie.

Jedným z nich bol Jorge Alberto de Portugal, tretí gróf z Gelves a zdokumentovaný Kolumbusov potomok. Druhou bola Maria de Castro Giron de Portugal, galícijská šľachtičná spojená s jednou z najvplyvnejších španielskych aristokratických rodín. 

Jeden z predkov bol galícijským šľachticom

Neočekávané prepojenie DNA priviedlo tím k Pedru Alvarezovi de Sotomayorovi, známemu ako Pedro Madruga – mocnému galícijskému šľachticovi z 15. storočia. Použitím viac ako 10 000 genetických markerov a počítačového modelu sledujúceho 16 generácií rodinnej histórie dospeli výskumníci k záveru, že Pedro Madruga bol najpravdepodobnejším spoločným predkom.

Tento záver bol podporený takzvaným testom „virtuálneho knock-outu“. Digitálnym odstránením Pedra Madrugu z rekonštruovaného rodokmeňa genetické prepojenie medzi potomkami úplne zmizlo, čo silno naznačuje jeho kľúčovú úlohu v Kolumbusovej rodinnej línii. 

Prečítajte si tiež

Otvorili hrob Krištofa Kolumba: Zatajili pred svetom šokujúcu pravdu?

Viacero indícií, ktoré jeho španielsky pôvod naznačujú

Podporu tejto hypotéze dodávajú aj viaceré historické indície, ktoré podľa výskumníkov túto teóriu ďalej posilňujú. Jedným z nich je napríklad to, že Pedro Madruga zmizol z historických záznamov okolo roku 1486 - presne v tom istom čase, keď sa Krištof Kolumbus náhle objavil na dvore katolíckych panovníkov. 

Okrem toho Kolumbusove spisy obsahovali galícijsko-portugalské jazykové črty, čo je v rozpore s predpokladaným talianskym pôvodom.

V neposlednom rade španielsky pôvod Kolumbusa naznačuje aj to, že DNA potomkov pochovaných v krypte sa geneticky zhlukovala s populáciami zo severného Španielska, vykazujúc väzby na rodinu Sotomayor z Galície a šľachtický rod Zuniga z Navarry.

Väčšina historikov naďalej verí v janovský pôvod Kolumbusa. Zástancovia teórie španielskeho pôvodu však argumentujú, že Kolumbus mohol svoje skutočné pozadie zatajiť.

Ak by sa táto teória potvrdila, dramaticky by to zmenilo pohľad na Kolumbusov životný príbeh, ktorý by už nebol príbehom chudobného janovského syna, ale príslušníka aristokracie.

Objavil Ameriku

Nech už bol jeho pôvod akýkoľvek, vplyv Krištofa Kolumbusa na svetové dejiny je nespochybniteľný, najmä pre jeho náhodné objavenie nového svetadiela - Ameriky.

Dňa 3. augusta 1492 vyplával zo španielskeho prístavu Palos s tromi loďami – Ninou, Pintou a Santa Mariou – a približne stovkou mužov, s nádejou, že nájde cestu k legendárnemu bohatstvu Ázie. Namiesto toho pristál 12. októbra 1492 v oblasti dnešných Bahám a neskôr v tom istom mesiaci objavil Kubu, ktorú si pomýlil s pevninskou Čínou.

Počas svojej druhej plavby v roku 1493 sa Kolumbus zámerne vrátil do Nového sveta, pristál v Portoriku, kde zotročil mnohých pôvodných obyvateľov Taínov a niektorých z nich poslal späť do Španielka.

V priebehu nasledujúcich štyroch rokov príchod Španielov viedol k tragickej smrti približne siedmich miliónov Taínov, čo predstavovalo 85 percent ich populácie. Nové genetické dôkazy otvárajú fascinujúcu diskusiu o pôvode tohto kontroverzného objaviteľa a ukazujú, ako moderná veda neustále prepisuje naše chápanie minulosti.