Pozor na „AI psychózu“. Umelá inteligencia nám berie ľudskosť, varuje člen Asociácie AI Vladimír Šucha

Zdielať na

19.5.2026 Slovensko - aktuality

Pozor na „AI psychózu“. Umelá inteligencia nám berie ľudskosť, varuje člen Asociácie AI Vladimír Šucha

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Žijeme v ére, keď už niet pochýb o tom, že umelá inteligencia (AI) mení naše životy. Otázkou však zostáva, či jej skutočne rozumieme a vieme ju používať tak, aby nám bola dobrým pomocníkom a nie zlým pánom. Aký vplyv má AI na spoločnosť, vzťahy a dokonca aj na naše správanie, sme sa rozprávali s expertom na technologické a spoločenské zmeny a bývalým generálnym riaditeľom Spoločného výskumného centra Európskej komisie, profesorom Vladimírom Šuchom.

Rýchlosť a vedomosti verzus strata ľudskosti

Na otázku, čo nám umelá inteligencia dáva a čo nám berie, profesor Šucha odpovedá bez váhania. „No dáva nám úžasnú rýchlosť. Otvára nám obzory a vedomosti, ktoré by sme možno za celý život neboli schopní absorbovať. Sme efektívnejší, sme možno produktívnejší. Veľmi veľa vecí vieme robiť – pekné prezentácie, obrázky, všetko možné.“

Druhá strana je však podľa neho problematickejšia. „Zároveň nám umelá inteligencia aj berie. Možnože tak na nadľahčenie poviem, že berie nám ľudskosť, lebo nám postupne maličkými krôčikmi eroduje to, čo je typické pre človeka, a to sú tie rozumové schopnosti. Čiže my istým spôsobom odovzdávame umelej inteligencii myslenie, keď ju používame príliš veľa,“ vysvetľuje Šucha.

Okrem rozumových schopností sa podľa neho menia aj medziľudské vzťahy. „Odoberá nám aj vzťahy, lebo veľmi často sa rozprávame s umelou inteligenciou a nahrádza nám to vzťahy medzi ľuďmi, čo je veľmi zlé. A čím viac sa rozprávame s umelou inteligenciou, tým menej sme schopní rozprávať sa s normálnymi ľuďmi,“ varuje profesor. K tomu sa pridáva aj erózia emočnej základne. „Potom nám to berie trošku z tých emócií, my sme emocionálne bytosti. Však viac ako 80 % rozhodnutí je emočných u ľudí. No a keď nám berie, eroduje tú emočnú základňu, tak nevieme rozpoznať emócie svoje, ale ani tých druhých okolo nás. Čo potom zase spôsobuje, že tie vzťahy sú problematické.“

AI psychóza a biznis model chatbotov

Často sa stretávame s názorom, že konverzácia s umelou inteligenciou je lepšia ako s človekom, ktorý sa veciam nerozumie. Šucha s tým však nesúhlasí. „No nie som si istý. Neviem, kto vám to povedal. Umelá inteligencia nám hovorí občas aj pravdu, ale občas nám hovorí aj výmysly tak ako ľudia. Čiže nie sme veľmi, veľmi odlišní, lebo ona sa tak snaží ušetriť energiu, tú počítačovú výkonnosť potrebuje ušetriť. No tak nám odpovie veľmi rýchlo za pol sekundy a niekedy si vymyslí veci tak, ako by sa hodili.“

Poukazuje aj na správanie chatbotov. „Ak ste vyskúšali niekedy tie chatboty, tak oni sú k vám strašne milé. Vy keď s ňou komunikujete, tak máte pocit, že takúto otázku som ešte nepočul. To je super otázka, že perfektné. Čiže nemá to konca a vždy máte pocit, že ste najmúdrejší na svete. No a potom to spôsobuje, dokonca už je na to aj taký termín, že AI psychóza, čiže psychóza z umelej inteligencie, že máme taký pocit, že sme takí malí bôžikovia pri tej komunikácii. No ale to je biznis model, lebo však zaplatili by ste si za umelú inteligenciu, ktorá vám vynadá a povie vám, že to je blbosť a že nemá na vás náladu?“

Sociálne siete a vplyv algoritmov

Predskokanom tohto fenoménu sú podľa Šuchu sociálne siete. „No a to je vlastne také, že sociálne siete nám už od roku 2009 prinášajú umelú inteligenciu v algoritmoch. Čiže my to nielen od toho ChatGPT od roku 2022, kedy sme vystavení vplyvu umelej inteligencie, ale v podstate je to už 16 rokov. A tie výstupy sú katastrofálne,“ zdôrazňuje.

Profesor upozorňuje na štatistiky psychických ochorení mladých ľudí. „Keď sa pozrieme povedzme na psychické ochorenia mladých ľudí, tak tam nám od povedzme od roku 2010/2011, keď sa to začalo prejavovať, stúpli o 100 %, o 150, 200, o 300 %. Čiže to sú čísla, ktoré sú dych vyrážajúce. Čiže to je tá cena, ktorou platíme za umelú inteligenciu, a teda treba povedať, že tá umelá inteligencia v sociálnych sieťach je naozaj skutočne úplne zbytočná. Tá nám neprináša nič. Tieto chatboty a takzvaná generatívna umelá inteligencia, tak tá nám prináša aspoň tú produktivitu, rýchlosť, vedomosti atď. Tie sociálne siete skutočne ani nie sú sociálne, alebo sú skôr antisociálne.“

Súkromie a meniaci sa životný štýl

V kontexte osobných údajov je Šucha mimoriadne opatrný. Na otázku, či je bezpečné zdieľať osobné údaje s AI, odpovedá: „No asi tak bezpečné, ako keby ste ich zdieľali s niekým na benzínovej pumpe alebo niekde v kaviarni úplne s neznámym človekom. Čiže inými slovami nie, nie je to bezpečné, lebo vlastne majitelia, prevádzkovatelia umelej inteligencie majú ku všetkým týmto dátam prístup. Takže celkom iste nie.“

Ako hosťujúci profesor v Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii pozoruje zmeny aj v bežnom živote. „Začína nám tak trošičku pomaly po malých krôčikoch erodovať tú našu ľudskosť, čiže schopnosť vytvárať vzťahy,“ hovorí a dodáva štatistiku: „V Taliansku, ktoré definujeme, keď povieme Taliansko, tak sú to nejaké špagety a káva. No a práve tá káva a 30 % kaviarní sa za posledné roky stratilo v Taliansku. To znamená, že Taliani chodia menej si vypiť spoločne kávičku do nejakej kaviarne.“

Tento trend sa prejavuje aj u mladých ľudí. „Vidíme povedzme osamelosť. 35 % mladých ľudí je neustále osamelých a viac ako polovica je občas osamelých, alebo sa cíti. A to znamená, že sedia v triede okolo 20 alebo 30 spolužiakov a stále sa cítia osamelí. Čiže to je by som povedal veľmi vážna vec.“

Ako kompenzovať stratu ľudskosti

Ako sa teda vyhnúť negatívnym dôsledkom a uistiť sa, že AI bude slúžiť nášmu prospechu? „Možné sú aj také tie katastrofické scenáre, ale to, čo nám hrozí najviac a čo už sme ako keby na tú cestu nastúpili, to je to, že stratíme tú ľudskosť,“ varuje Šucha. „To je vlastne to, že to také neviditeľné, že odovzdáme umelej inteligencii schopnosť myslieť, odovzdáme jej schopnosť vytvárať vzťahy a nebudeme vedieť tie vzťahy s druhými ľuďmi vytvárať.“

Spomína aj štatistiku zo Spojených štátov. „Ja som videl štatistiku, že v Spojených štátoch, kde to teda merajú možnože viac ako v Európe, už viac ako 30 percent mladých mužov do 24 rokov ešte nepozvalo dievča na rande.“

Podľa neho je preto dôležité tieto vplyvy kompenzovať. „Potrebujeme toto kompenzovať, že tá umelá inteligencia nám niečo berie a ono to nie je také dramatické, ani to nie je také ťažké to kompenzovať, len to musíme robiť veľmi, veľmi programovo. V rodine, my sami vo vzťahu k sebe, ale povedzme aj v škole, aj na pracovisku, lebo toto isté sa už prejavuje aj na pracovisku, že v podstate my akoby strácame schopnosť posudzovať kriticky myslieť tie výstupy, lebo tie výstupy umelej inteligencie sa tvária super, ale veľmi často sú chybné a ak my nemáme tú schopnosť tú chybovosť nejakým spôsobom zbadať, zistiť, no tak máme potom problém.“

Konferencia SK AI o umelej inteligencii

Ak sa chcete dozvedieť viac o fungovaní umelej inteligencie v spoločnosti a diskutovať s expertmi, profesor Šucha pozýva na konferenciu SK AI. „Je to konferencia SK AI, čiže Slovensko a umelá inteligencia. Organizuje ju Asociácia pre umelú inteligenciu a bude 23. júna. Takže všetkých veľmi srdečne pozývame.“

Podľa Šuchu už AI nie je len doménou IT špecialistov. „Umelá inteligencia to už nie sú ITčkári, to už nie je iba technológia, to je všade. Predpokladám, že aj tu u vás v televízii máte všelikde umelú inteligenciu. Máme ju, ako sme spomínali, v tých sociálnych sieťach. Máme ju v rôznych aplikáciách, takže umelá inteligencia už dávno prešla do života každého z nás. Táto konferencia je vlastne o prepájaní biznisu, technológie, ale aj verejnej správy a všetkých možných aktérov, ktorí sú tam. Takže vlastne konferencia je pre každého človeka.“

Počas podvečerného programu budú odovzdané aj ocenenia za príspevok k rozvoju umelej inteligencie.