22°
Bratislava
Po dažďoch prišla úľava, problém však nekončí. Slovensko stále trápi sucho
Po dažďoch prišla úľava, problém však nekončí. Slovensko stále trápi sucho
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Po týždňoch úporného sucha sa Slovensko konečne dočkalo zrážok, ktoré priniesli do vyschnutej krajiny nádej. Znamená to však, že máme najhoršie za sebou? Na to sme sa opýtali hydrológa Michala Hazlingera, ktorý prináša komplexný pohľad na aktuálnu situáciu aj výhľad do budúcnosti.
Apríl bol extrémne suchý a na mnohých miestach Slovenska spadlo za celý mesiac len niekoľko desatín milimetra zrážok. Podobne pokračoval aj úvod mája, čo vyvolávalo obavy z rozsiahleho nedostatku vody. Minulý týždeň však prišiel zlom. Nad strednou Európou sa konečne zavlnilo frontálne rozhranie a počas troch až štyroch dní doprialo krajine merateľné množstvo zrážok, ktoré čiastočne pomohlo aj ekosystémom.
„Treba povedať, že tie zrážky spadli po veľmi dlhej dobe. Naozaj ten apríl bol extrémne suchý, na mnohých miestach Slovenska spadlo za celý mesiac apríl iba niekoľko málo desatín mm. V rovnakých intenciách pokračoval aj máj,“ približuje Michal Hazlinger.
Rozloženie zrážok však bolo priestorovo veľmi nerovnomerné. Zatiaľ čo stredná časť Slovenska zaznamenala pomerne výdatné úhrny, lokálne okolo 70 až 80 milimetrov, čo je objem, ktorý štandardne spadne za celý mesiac máj, iné regióny mali podstatne menej šťastia. Na krajnom západe, predovšetkým na Záhorí, a na krajnom juhovýchode Slovenska, sa zrážkové úhrny pohybovali len okolo 10 až 15 milimetrov.
Sucho pretrváva
Napriek lokálne výdatným zrážkam hydrológ Hazlinger dôrazne upozorňuje, že výraz „extrémne sucho“ by používal s opatrnosťou, keďže v predchádzajúcich rokoch sme už zažili aj horšie epizódy. K otázke, či je téma extrémneho sucha zažehnaná, dodáva: „Z toho najhoršieho sme vonku, ale zase je tu ten priestorový aspekt.“
Stredné Slovensko, ktoré dostalo dostatočné množstvo zrážok, si teraz môže vydýchnuť. Avšak pre krajný západ (najmä Záhorie) a krajný juhovýchod, kde spadlo len minimum zrážok, situácia zďaleka nie je ružová. „Keď si pozrieme ten pôdny profil, ako je vlastne zmáčaný, tak prvých pár centimetrov pôdy, naozaj tam je vidieť, že tam voda už presiahla, to znamená ten profil je už čiastočne nasiaknutý vodou, ale pod tým je ešte stále extrémne sucho,“ vysvetľuje Hazlinger. Celý pôdny profil sa jednoducho nestihol dostatočne nasiaknuť.
Ak hovoríme o suchu v najvrchnejšej vrstve pôdy, situácia je celkom dobrá, no pri pohľade na celý pôdny profil alebo krajinu ako celok by bolo potrebné ešte ďalšie zrážky.
Rieky si len "oddýchli", výhľad nie je ružový
Kľúčom k efektívnemu boju proti suchu je mierna a dlhotrvajúca zrážková činnosť. V prípade intenzívnych zrážok, ktoré spadnú v krátkom čase, dochádza k prechodnému premočeniu krajiny a, čo je ešte väčší problém, veľká časť vody okamžite odtečie. „Voda, ktorá odtečie z toho systému, už nemôže byť ďalej použitá a tá už je potom v korytách riek, odchádza to z nášho územia a v priestore Slovenska potom tá voda v konečnom dôsledku ešte potom môže chýbať a aj reálne chýba,“ objasňuje hydrológ.
Extrémne suchá pociťujú aj v najchladnejšom kúte Slovenska. So žatvou začali na Orave o 3 týždne skôr
Aby sme mohli považovať sucho za uzavretú kapitolu, v oblastiach ako krajný západ a juhovýchod Slovenska by bolo potrebných minimálne ďalších 10 až 20 milimetrov zrážok, ktoré by mali spadnúť v priebehu tohto týždňa. Bohužiaľ, podľa aktuálnych predpovedí počasia to na výdatné zrážky v najbližších dňoch príliš nevyzerá.
Ani stav vodných tokov po tejto zrážkovej epizóde nie je ideálny. Hoci si ryby mohli konečne „oddýchnuť“ a mali v čom plávať, vodné toky sú aj napriek relatívne výdatným zrážkam skôr na priemerných alebo dokonca podpriemerných úrovniach.
Dlhý boj so suchom a prívalmi
Zatiaľ čo prvá polovica mája bola teplotne skôr podpriemerná, s úvodnými dňami v pohode a následnými zrážkami, výhľad na druhú polovicu mesiaca predpovedá najskôr priemerné teploty (najbližšie dva až tri dni) a následne slabo nadpriemerné.
Zrážky by mali byť v najbližších dňoch pomerne zriedkavé. To znamená, že po krátkom období vody sa opäť do celého systému oprie slnko, ktoré začne vodu intenzívne vyťahovať z pôdy a zvyšovať výpar. Bez ďalších zrážok sa tak situácia bude deň za dňom vracať k predchádzajúcemu stavu. Zatiaľ čo na strednom Slovensku by sucho nemuselo byť dramatické, na krajnom západe a juhovýchode sa do týždňa vrátime tam, kde sme boli pred príchodom dažďov.
Hazlingerova prognóza pre budúcnosť nie je optimistická
„Keď si pamätám, na tému sucho sa tento rok už vyjadrujem tretíkrát len v tomto štúdiu a len tento rok. Keď si pozrieme tie predchádzajúce roky, tak o suchu sme sa bavili prakticky každý rok,“ konštatuje hydrológ. Či už na jar, v lete alebo na jeseň, Slovensko zaznamenáva vážnejšie alebo menej vážne epizódy suchého počasia, ktoré sa podpisujú pod pôdu, vodné toky a celý ekosystém.
Klimatické scenáre pre Slovensko neprinášajú veľa pozitívnych správ. Zrážky sa síce budú vyskytovať, možno ich bude dokonca aj viac ako teraz, avšak zásadným problémom bude ich priestorová a časová distribúcia. Predpokladajú sa dlhé obdobia sucha, po ktorých budú nasledovať epizódy s extrémnou zrážkovou činnosťou.
Ako príklad Hazlinger uvádza rok 2024 (pravdepodobne mal na mysli minulý rok 2023, pozn. redakcie), kedy bolo extrémne dlhé a veľmi suché leto s teplotami vysoko nad 30 °C aj začiatkom septembra. Následne prišiel prudký zlom a v priebehu pár dní napršalo toľko vody, koľko inokedy spadne za pol roka, čo viedlo k povodniam na západnom Slovensku a na Dunaji. „A toto je presne to, čo podľa tých klimatických scenárov čaká Slovensko. Veľa tepla, dlhé suché obdobia a potom zrážky, ktoré spadnú vo veľmi krátkom čase a budú veľmi intenzívne a veľmi výdatné,“ varuje hydrológ.
Kľúč k odolnosti
Často sa hovorí, že za tým všetkým je zmena klímy alebo jav El Niňo, no nemožno opomenúť ani zlý manažment životného prostredia. Otázkou zostáva, či s tým vieme niečo urobiť, aby bola distribúcia vody v krajine správne riadená.
„Naša krajina alebo náš životný štýl je vlastne založený na profite, na získavaní nejakého zisku z celého toho prostredia. Snažíme sa maximalizovať využitie krajiny tak, aby nám prinášala úžitok, čo ide trošku v rozpore s tou trvalou udržateľnosťou,“ hovorí Hazlinger. Ak chceme hospodáriť s vodou zodpovedne, mali by sme jej nechať čo najviac priestoru na uchovanie v krajine. To si vyžaduje implementáciu rôznych prírode blízkych, ale aj technických opatrení, ktoré zadržia čo najväčšie množstvo vody v krajine.
Ide napríklad o malé vodné nádrže, ale kľúčové je aj zalesňovanie. Zdravý ekosystém vrátane zdravého lesa dokáže viazať obrovské množstvo vody aj v prípade náhlych zrážok, čím zabraňuje povodniam. Zároveň v prípade nedostatku zrážok dokáže túto vodu pomaly uvoľňovať a udržiavať tak systém v rovnováhe. „Keď bude krajina vyvolená, odlesnená a odkanalizovaná a všetka voda, ktorá spadne, okamžite odtečie, tak jednoducho, keď bude dlhšie obdobie bez zrážok, tak budeme vyprahnutí,“ uzatvára Hazlinger. Krajina musí byť schopná fungovať, čerpať vodu z dlhodobých zásob a udržiavať vyššiu hladinu podzemnej vody, aby rieky mali dostatočné množstvo vody a odolávali nepriaznivým dôsledkom klimatickej zmeny.
Dobrá správa pre záhradkárov
Napriek celkovo náročnej situácii má hydrológ Hazlinger aj jednu dobrú správu. „Dobrá správa je tá, že predsa len trošku pršalo a že predsa len tie rastlinky, ktoré dlhú dobu čakali na to, kedy prídu konečne tie zrážky, by mohli začať klíčiť. Tak konečne nabrali tú silu a začali klíčiť, takže konečne to v záhradách vyzerá, že už sa začala vegetačná sezóna.“
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
