Orbánovi nominanti pod tlakom: Môže sa Maďarsko dostať do ústavnej krízy?

BRATISLAVA / Nový maďarský premiér Péter Magyar vyzval prezidenta Tamása Sulyoka a ďalších verejných činiteľov, aby odstúpili do konca mája, inak ich odvolá. Argumentom na túto výzvu je fakt, že títo úradníci boli zvolení v ére Viktora Orbána. Z prezidentskej kancelárie prišla strohá odpoveď: prezident Sulyok neodstúpi. Nevidí totiž ústavné dôvody pre to, aby rezignoval. Hrozí našim južným susedom ústavná kríza? O tom sa v Štúdiu 24 rozprával moderátor Bruno Ciberej so svojím hosťom, ktorým bol Tomáš Strážay, riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Magyar chce „zásadnú zmenu režimu“

Tomáš Strážay pripomenul, že Péter Magyar už počas predvolebnej kampane otvorene hovoril o tom, že si nevie predstaviť spoluprácu s predstaviteľmi inštitúcií, ktorí boli nominovaní počas vlády Fideszu. Po voľbách podľa neho prichádza k praktickému napĺňaniu tejto stratégie.

„Vidíme, že tá cesta, ktorú si Péter Magyar predstavoval, zďaleka nebude taká jednoznačná a taká ľahká, ako sa pôvodne zamýšľal,“ uviedol Strážay. Dôležitým faktorom je podľa neho aj čas, keďže premiér dal prezidentovi a ďalším funkcionárom ultimátum do konca mája.

Analytik upozornil, že konflikt má viacero rovín- právnu, politickú aj etickú. Prezident Sulyok podľa neho argumentuje ústavou a tým, že bol riadne zvolený parlamentom na päťročné obdobie. Magyar naopak tvrdí, že ide o nominanta predchádzajúceho režimu, ktorý nebude schopný fungovať nezávisle od Fideszu.

Prečítajte si tiež

Magyar zverejnil časť spisov v prípade milosti osobe utajujúcej pedofilný čin

Ústavná väčšina môže meniť pravidlá

Strážay pripomenul, že maďarská hlava štátu sa nevolí priamo občanmi, ale parlamentom. Prezident je tak podľa neho viac previazaný s aktuálnou vládnou mocou než v krajinách s priamou voľbou prezidenta.

„Prezident v Maďarsku je svojím spôsobom predstaviteľom aj vlády a politickej moci, ktorá reprezentuje vládnu väčšinu vtedy, keď je zvolený,“ vysvetlil analytik. Magyarova vláda má zároveň v parlamente ústavnú väčšinu, čo jej umožňuje meniť aj ústavné zákony. To však automaticky neznamená rýchle vyriešenie situácie.

Ak by prezident odmietol odstúpiť a parlament by ho odvolal, podľa Strážaya by sa prípad pravdepodobne skončil na ústavnom súde. „Vieme, ako ústavný súd z časového hľadiska postupuje, že tie rozhodnutia sa nedejú zo dňa na deň, ale trvajú nejaký čas,“ povedal Strážay. Zároveň upozornil, že väčšinu sudcov ústavného súdu počas svojej éry nominoval práve Viktor Orbán.

Prezident môže reformy spomaľovať

Hoci má maďarský prezident prevažne reprezentatívnu úlohu, podľa analytika dokáže vláde komplikovať situáciu. Môže napríklad vetovať zákony a vracať ich späť do parlamentu.
Práve to môže byť problém v období, keď chce nová vláda rýchlo presadiť reformy. Strážay spomenul najmä reformu súdnictva, boj proti korupcii či snahu o odblokovanie eurofondov pre Maďarsko.

„Pokiaľ prezident bude pôsobiť ako nejaká brzda, tak to celý tento proces spomalí. Nie úplne zastaví, ale spomalí,“ upozornil. Podľa neho však prezident týmto postupom nezíska výraznejšiu politickú výhodu. Môže len oddialiť niektoré kroky novej vlády, ktorá má v parlamente dostatočne silnú podporu na presadenie zásadných zmien.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.