Jasno
15°
Bratislava
Estera
12.4.2024
Bývalá šéfka školskej inšpekcie Kalmárová: Za situáciu na ZŠ Parchovany je zodpovedný riaditeľ. Nerozumejú tomu, čo sa tam stalo
Zdielať na

Bývalá šéfka školskej inšpekcie Kalmárová: Za situáciu na ZŠ Parchovany je zodpovedný riaditeľ. Nerozumejú tomu, čo sa tam stalo

PARCHOVANY / V závere minulého roka vyšiel po tretej vyučovacej hodine na strechu ZŠ v Parchovanoch žiak deviateho ročníka. Podľa vedenia školy stál na budove desiatky minút. Pred očami spolužiakov, učiteľov aj mamy, následne zo strechy skočil a zabil sa. Rodičov tvrdia, že Romana dlhodobo šikanovali vlastní spolužiaci. Najmä dievčatá. Keď stál 15-ročný chlapec na streche školy, práve jeho spolužiaci ho nakrúcali na mobilné telefóny. Smiali sa, vulgárne mu nadávali a kričali skoč.

Video je dôkazom toho, ako chlapca spolužiaci reálne vnímali. A potvrdzuje, čo doma hovoril s plačom rodičom. Že ho ponižujú, že sa mu vysmievajú pre oblečenie, pre účes, pre postavu. V liste na rozlúčku, ktorý Roman napísal 5 dní pred samovraždou, zanechal odkaz svojej triede. Okrem iného napísal: "5 rokov sa ku mne správate, akoby som bol odpad. Ale aj ja som človek, tiež mám city, dievčatá. Mentálne ste ma zdeptali. Spamätajte sa a nešikanujte ľudí, lebo to môže dopadnúť aj takto". 

TV JOJ v rozsiahlom rozhovore s bývalou hlavnou školskou inšpektorkou Vierou Kalmárovou, rozobrala proces, ktorým školská inšpekcia postupuje, keď sa na ňu rodičia obrátia so sťažnosťou na šikanovanie školáka. Sťažnosť na školskú inšpekciu je vlastne sťažnosťou na riaditeľa. Rozhovor odvysielala spravodajská stanica JOJ 24, pre ktorú exkluzívne sleduje prípad z Parchovian reportér Rasťo Striško. 

"Školská inšpekcia je orgán, ktorý zriadil štát, aby vykonával dohľad nad tým, ako školy plnia v podstate svoje povinnosti a v istých oblastiach vybavuje sťažnosti," uviedla Viera Kalmárová. Špecialistka súhlasí s názorom psychológov, že šikanovanie na našich školách je fenoménom a pandémiou zároveň, ktorú školy nevedia riešiť. Až na pár výnimiek. 

"Áno, dá sa s tým súhlasiť, lebo v podstate touto chorobou je infikovaná takmer každá škola a každá v inom rozsahu, ale sú aj také, ktoré nie sú. Pokiaľ ide o individuálnu sťažnosť na podozrenie zo šikanovania dieťaťa, tak pre zisťovanie šikanovania inšpektori šijú konkrétne nástroje prešetrovania na mieru toho prípadu. To znamená, zostavujú sa úplne špecifické dotazníky najprv pre skupinu, v ktorej k tomu dochádza, špecifické dotazníky pre učiteľov, ktorí tam pôsobia. A potom nasledujú systémy riadených rozhovorov so všetkými, ktorí o tejto záležitosti niečo môžu vedieť," doplnila Kalmárová

Čo to je to šikanovanie? 

Veľmi stručne by sa dalo povedať, že je to nejaké pokračujúce trvalé verbálne násilie, psychické násilie, fyzické násilie v nejakej skupine ľudí.  Ale ja to vidím trochu inak. A práve v tom spočíva celý problém, že školy nevedia s týmto fenoménom bojovať. Kľúčovou príčinou šikanovania je ťažká porucha vzťahov v nejakej skupine. A pokiaľ si toto neuvedomíte, tak nikdy neviete s tým fenoménom bojovať. Problém je v tom, že tie vzťahy medzi ľuďmi vo vnútri tej skupiny sú tak narušené, že už nikto nie je schopný protestovať proti tomu, že je tam nejaký násilník. Nikto nie je schopný zastať sa nejakej obete. Nikto nie je schopný informovať o tom nejakého dospelého človeka, ktorý by to mohol riešiť.

Školy šikanovanie neriešia. Základné dôvody sú dva. "Buď je to stratégia zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. To je najhoršie, čo sa môže stať. Druhý dôvod je, že šikanovanie by školy aj chceli nejakým spôsobom vyriešiť, ale neuvedomujú si, že nevedia ako. Práve preto, že nepoznajú tú podstatu," priblížila Kalmárová.  

V prípade Parchovian, rodičia žiaka na šikanovanie ich chlapca najmä spolužiačkami upozorňovali triednu učiteľku aj samotného riaditeľa školy. Vždy len ústne alebo telefonicky, čo škola po tragédii odmieta potvrdiť. Podľa Viery Kalmárovej, rodičia nemusia mať na to žiadny písomný dôkaz.   

"Tento typ formalizácie nepovažujem za veľmi efektívny a účinný. To vám poviem otvorene, lebo ak niekto ten problém riešiť chce, tak ho rieši aj bez toho, že by si to napísal do nejakého zošita. A ak ho nechce riešiť, môže to mať zapísané formálne koľkokrát len chce. V tomto si myslím, že ten problém nie je. Keď sa na nás rodič obráti a povie, že informoval triedneho učiteľa, nepomohlo, informoval riaditeľ a nepomohlo, nemusí to byť formalizované. Berieme to ako fakt, lebo sa to skutočne dá overiť. Pokiaľ to šikanovanie prítomné bolo, tak sa dá veľmi jednoducho zistiť, či sa tá škola vôbec touto témou zaoberala, či monitorovala výskyt tohto fenoménu na škole. A pokiaľ to nemonitorovala, tak je to problém," ozrejmila Viera Kalmárová. 

Stanovisko ZŠ Parchovany a riaditeľa školy je dôkazom toho, že škola viaceré veci podcenila  

Prípad údajnej šikany na ZŠ v Parchovanoch vyústil k samovražde žiaka priamo pred žiakmi a pedagógmi. Jednou z dostupných informácií je tá, ktorú zverejnila samotná škola pre rodičov. Viera Kalmárová správu čítala, a považuje ju za dôkaz toho, že škola nerozumie riešeniu takýchto situácií. "Nemám informácie o tom, aké sú výsledky policajného vyšetrovania. Nemám výsledky o tom, k akému záveru prišiel komisár pre deti. Ale na druhej strane sú tam niektoré otázky, ktoré ma vedú k záveru, že škola niektoré veci podcenila a zdá sa, že vôbec nerozumie tomu problému, ktorý sa tam stal," poznamenala Kalmárová. 

Povedzme si tie otázky a skúsme si ich popísať. "Prvá vec súvisí s tým, o čom sme už hovorili. S údajnou reakciou učiteľky. Zrejme išlo o triednu učiteľku, ktorú matka chlapca informovala o tom, aký je chlapec nešťastný, ako ťažko znáša, že je zo spoločenstva triedy vytesnený na úplný okraj. A teda tá informácia bola taká, že triedna učiteľka povedala, že nejde o nič vážne. Údajne je to chlapec, ktorý niečo musí zniesť. Toto si myslím, že je chyba, lebo už táto informácia ak je pravdivá, tak naznačuje, že tam šikanovanie bolo minimálne v tej prvej fáze. A to ťažko znášajú nielen deti, ale aj dospelí. Každý má inú mieru citlivosti, tak viem si predstaviť, že pre chlapca to mohlo znamenať značnú mieru osobnej tragédie. Čiže nemalo sa to zahrať takto do autu," opísala Kalmárová.

"Vecný dôkaz dala samotná škola."

"A druhá vážnejšia vec a to už je hmatateľný dôkaz je práve to stanovisko školy, ktoré ktoré vydala k celému tomu prípadu. Tá reakcia na ten fakt, keď už chlapec stál na streche školy, dolu stála skupina žiakov, ktorá ho cynicky a vulgárne povzbudzovala, aby skočil. Urobili z toho videozáznam a v tom stanovisku ja som nezaznamenala, že by škola vyjadrila nejaké zhrozenie, ľútosť, pohoršenie nad tým, aké vzťahy sú medzi žiakmi. Že by prijala nejakú mieru zodpovednosti za to, ako sa vyvinuli vzťahy medzi žiakmi," doplnila Kalmárová.

"Škola rieši školský poriadok, problému nerozumie!"

Časť zo stanoviska školy, ktoré získala TV JOJ je nasledovné: "Na druhý deň sme sa dozvedeli, že existuje videozáznam, ktorý nakrútila žiačka deviatej triedy a následne ho sprístupnila na sociálnej sieti. Táto udalosť je taktiež predmetom policajného vyšetrovania a bude riešená aj v zmysle Školského poriadku. To znamená, že škola vyvodí vo svojej kompetencii veľmi prísne dôsledky voči žiakovi, ktorý natočil video a samozrejme aj voči autorom viet a zvukov, ktoré je počuť na pozadí."

"Toto je úplne jednoznačný dôkaz, že škola v tom čase nerozumela a možno, že ani teraz nerozumie, čo sa vlastne stalo a za čo nesie aj čiastočnú zodpovednosť. Toto ma zarazilo absolútne najviac a to je vecný dôkaz. Podstatné je to, čo viedlo toho chlapca ku skoku a ako na to reagovali jeho spolužiaci. Toto je to podstatné. Presne o tom hovorím, že v tom riešenie tohto problému sú úplne mimo. Úplne mimo. Tá podstata bola niekde inde. Podstata bola v tom v tej necitlivosti, dynamickosti spolužiakov voči človeku v momente, kedy sa schyľuje k veľkej tragédii. Toto je to kľúčové," vyjadrila znepokojenie Viera Kalmárová.

Podľa špecialistky, Romana v škole šikanovali 

Časť z Keď sa bavíme o tom, tak hovoríme o konkrétnom dôkaze nejakého konania k žiakovi. Už by ste toto klasifikovali ako šikanovanie? Toto, čo sze teraz povedali? Cynické správanie, podnecovanie.

Áno. A v tej fázeostrakizácie. Toto sú typické príznaky ostrakizácie: očierňovanie, vulgárne pokrikovať, vyčleňovať na okraji záujmu, hraný nezáujem, dokonca preexponovaný nezáujem o nejaké dieťa s cieľom mu ublížiť, psychicky rozložiť. To sú úplne typické príznaky ostrakizácie.

Tak už tam vidím priamo zodpovednosť za to a nechcem to tak povedať, aby som nebol ako vyšetrovateľ, ale takto tú zodpovednosť tam vidíte priamo vo vedení školy ako zlyhanie? Môžeme hovoriť v tomto kontexte už o zlyhaní?

Nebála by som sa povedať, že áno, lebo to stanovisko vydalo vedenie školy. A keď si ono neuvedomuje, v čom bol skutočný problém, tak zrejme k nejakému zlyhaniu prišlo. 

Takže touto cestou cez to stanovisko vidíme do mozgu školy?

Vidíme do toho, akým nesprávnym spôsobom vnímaš celú túto situáciu tak, ako ju vníma v takomto momente nesprávne. Prečo by sme mali očakávať, že v časoch predtým by to vnímala správne?

Roman navštevoval psychologičku takmer rok. Krátko pred samovraždou s mamou vyhľadal pomoc aj psychiatričky. Mame sa totiž zdôveril s tým, psychologické poradenstvo nevníma ako účinné a chcel pomoc lekára. Prezradil mame, že sa pokúsil o samovraždu. Tento fakt dáva za pravdu práve rodičom, že sa o problémy zaujímali nie len tým, že žiadali o pomoc v škole ale aj u odborníkov.

TV JOJ zistila, že v čase, keď Roman navštívil psychiatričku, netrpel samovražednými sklonmi a nemal depresiu. Nemal bludy. Mal skôr obavy, emočne nálady, znížené sebahodnotenie aj sebadôveru. To znamená, že ani lekárka nezaznamenala po takmer hodinovom rozhovore s Romanom, že si chce siahnuť na život spáchať samovraždu. Riešili skôr jeho prežívanie aj toho, čo sa mu deje dlhší čas v školskom prostredí. Mal zmiešané pocity.   

"Pokiaľ sú pravdivé informácie, že chlapec mal nejaké problémy s psychickým zdravím, tak potom pre mňa visí vo vzduchu aj otázka, či ten psychický problém vznikol v dôsledku toho, čo v tej škole zažil. Alebo ten problém existoval už predtým a to, čo zažil v škole to iba prehĺbilo. Aj toto dáva nejakú optiku. Odpoveď na túto otázku, kto prípadne ešte mohol urobiť viac, ako urobil?" uviedla Kalmárová. 

Ale predpokladám, že takéhoto žiaka si pedagóg dokáže všimnúť.

Mal by si. Pozrite sa, Ja sama som si kládla otázku, akú rolu v tom zohrával zdravotný stav. Ale nič to nemení na veci, že tie vzťahy medzi spolužiakmi k tomuto žiakovi vykazovali isté znaky šikanovania a vplyv na konanie toho žiaka to nepochybne mohlo mať.   

Ako čítate riaditeľa školy na základe tohto dokumentu a na základe informácií, ktoré máte k dispozícii ako špecialistka.

Nechcem mu ubližovať, lebo nie je to jednoduchá situácia ani pre tú školu. Ja si myslím, že vôbec nepredpokladali, že veci môžu dopadnúť takto. Ale v tejto problematike, jemne povedané, nebol zorientovaný. Skôr by som povedala, že je dezorientovaný. Počkal na uzavretie prípadu. Ja si ani nemyslím, že ten riaditeľ to robil z nejakého zlého úmyslu. Podľa mňa to bolo z nevedomosti. 

Súvisiace články

Najčítanejšie správy