Slovensko dostalo vysvedčenie, hodnotenie nevyšlo najlepšie

BRATISLAVA / Slovensko opäť dostalo vysvedčenie. Tentokrát nám ho vystavila Európska komisia. V niektorých oblastiach uznáva a chváli náš vysoký hospodársky rast či rekordne nízku nezamestnanosť, z niektorých predmetov však prepadávame.

"Čo sa týka HDP, Slovensko rastie takmer najviac v Európe. Myslím, že sme 2. v poradí. Z hľadiska HDP, nezamestnanosti a tak ďalej, to všetko vyzerá pre Slovensko dobre. Ekonomicky a makroekonomicky sa Slovensku darí, ale zaostávame v oblastiach, ktoré sú pre budúci rast kľúčové," vyjadril sa vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Ladislav Miko.

Európska komisia negatívne hodnotí veľké regionálne rozdiely, nízke a neefektívne využívanie eurofondov, či spomalenie konvergencie. To znamená, že približovanie sa Slovenska k priemeru Európskej únie stagnuje. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa HDP zvýšilo z vyše 50 percent na takmer 80 percent priemeru a na tejto úrovni sme zastali. 

+2 fotky

Slovensko dostalo vysvedčenie

Doteraz Slovensko profitovalo z lacnej pracovnej sily, čo sa však nateraz vyčerpalo. Odborníci tvrdia, že práve toto je signálom pre Slovensko, že musí zmeniť štýl ekonomiky.

Skončila sa doba, kedy Slovensko lákalo zahraničných investorov na lacnejšiu pracovnú silu, ktorá sa venuje montovaniu áut. To nám síce doteraz pomáhalo k rastu, no ten práve dosiahol strop. "Ťahúňom doteraz skôr bola relatívne lacná pracovná sila a investovalo sa do určitých odvetví, u nás najmä automobilový priemysel,"  vyjadril sa vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Ladislav Miko.

"Stagnujeme na tejto úrovni a nedobiehame vyspelejšie ekonomiky, potrebujeme sa posunúť na vyšší rastový model, podporiť investície do výskumu, aby sme naštartovali inovačnú ekonomiku, podporovali miesta s vyššou pridanou hodnotou," povedala Ľudmila Majláthová, Ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Komisia poukazuje aj na to, že Slovensko sa vo viacerých medzinárodných prieskumoch ocitlo na úplnom konci Únie čo sa týka boja proti korupcii. To môže mať vplyv aj na prideľovanie financií v novom programovom období na roky 2021 až 2027.

"Potrebujeme podporovať investície do výskumu, vývoja a inovácií, aby sme naštartovali inovačnú ekonomiku, aby sme podporovali miesta s vyššou pridanou hodnotou. Keď sa pozrieme na celkový objem investícií, ktoré idú na podporu tejto oblasti. Momentálne je to 0.88 percenta, čo je pod priemerom EÚ," poznamenala Ľudmila Majláthová.

Kritika padá na súdnictvo, nadmernú ťažbu dreva v lesoch, nedostatočné investície do vedy, výskumu a inovácií. Slovensko sa nemá čím pýšiť ani v oblasti vzdelávania a školstva - pokrivkávajú výkony študentov ako aj kvality vysokých škôl. Podľa Ľudmily Majláthovej je systém vzdelávania kľúčovým. "Potrebujeme pripraviť ľudí na nové trendy budúcnosti. Celý systém je potrebný zmeniť."  V oblasti vzdelávania máme veľké nedostatky a to od predškolského vzdelávania až po kvalitu učiteľov. Práve investície do vzdelávania by mali byť kľúčovými. Slovenskí študenti majú z roka na rok horšie výsledky v porovnávacích testoch a Slovensko je žiaľ na úplnom konci Únie aj čo sa korupcie týka. Ak chceme dobehnúť a následne držať krok s vyspelejšou časťou Európy, budeme musieť zmeniť náš prístup.

Správa Európskej komisie o stave Slovenskej republiky je na svete. Teraz nasleduje diskusia o tejto analýze a v máji budú jasné aj konkrétne odporúčania a opatrenia.