Svetlo večné nech im svieti: Dušičky sú o spomienke, nie o povinnosti, pripomína biskup

SLOVENSKO / Pamiatka zosnulých je o smútku, aj o spomienkach. Aj spišský diecézny biskup priznáva, že tieto dni prežíva veľmi osobne – a často aj celkom svetsky. Aj on si každý rok nájde čas, aby zapálil sviečku – nie pre povinnosť, ale z vďaky a spomienky na blízkych.

Dušičkový čas môže mať veľa podôb, od tichej modlitby, až po spomienku , ktorá nás vráti k tým, ktorí nám chýbajú. Pre niekoho sú dušičky o vencoch a sviečkach, pre iného o modlitbe a vďake. Z biskupa sa v tento deň stáva tiež obyčajný človek, ktorý prichádza k hrobu svojich blízkych. "Určite áno, moji rodičia už nežijú, takže ja chodievam pravidelne v civile, modliť sa za mojich blízkych," uviedol diecézny biskup Mons. František Trstenský.

Je prirodzené, že počas týchto dní smútok cítime o čosi viac

Ale keď sa pri spomienkach usmejeme, je to v poriadku. "Psychika si chce pamätať tie pekné veci, je úplne v poriadku, keď sa rodina zíde pri hrobe a zasmeje sa nad niektorými spomienkami," vyjadrila sa psychologička Martina Barillová. Etnologička hovorí, že zmysel sviatku sa nezmenil, aj dnes sa modlíme a slúžime zádušné omše. Menia sa len cintoríny. "Boli plné kvetov a ozdôb, ale boli jednoduchšie. Nosenie sviec na hroby je takým symbolom aj v kresťanskom ponímaní večného svetla," vysvetlila etnologička Katarína Babčáková.

Na každom cintoríne dnes stojí jeden veľký kríž. Okolo neho sviece , ktoré hovoria namiesto slov. Biskup pripomína, že práve tam sa môžeme zastaviť. "Mňa rodičia učili, že pomodli sa za tých, na ktorých si nikto nespomenie," pokračoval Trestenský.

Úplne v poriadku je aj to, ak sa počas pamiatky zosnulých nevyberieme na cintorín, Spomínať môžeme kdekoľvek, napríklad aj pri prechádzke. Zapaľujme sviece, lebo symbol majú jasný. Svetlo nad tichom, život nad prachom a spomienka nad časom. "Je to krásne, to vysvietené. Pre mňa je to tá spomienka, svetlo večné nech im svieti," uzavrel Trstenský.