Medzinárodný deň materinského jazyka. Čo o tom našom vieme?

BRATISLAVA / Dátum 21. februára patrí Medzinárodnému dňu materinského jazyka. Dnešná slovenčina je už trochu iná, ako bola kedysi.

Slová ako blanár, cirkeľ či blahozvuk by poznala naozaj už len staršia generácia. Slovenčina sa vyvinula zo staroslovienčiny a svojou troškou prispeli aj bratia Česi. Pre dnešných Slovákov by ale táto reč bola španielskou dedinou. 

Ďalší pokus o spisovnú slovenčinu - bernolákovčina, je už trochu zrozumiteľnejší, ale aj tak pôsobí ako úplná hatlanina. Potom prišiel Ľudovít Štúr, ktorý slovenčinu už upratal do podoby, z ktorej by sa vedel vysomáriť už aj dnešný človek. Mal pritom aj zopár skvelých nápadov, ktoré mu ale nakoniec neprešli.

"V tom bol Štúr úžasný pre našich študentov, pretože štúrovský jazyk poznal iba mäkké i, takže žiaden ypsilon neexistoval," vysvetľuje historička a etnologička Katarína Nádaská. Keby sme sa dnes učili štúrovčinu, nemuseli by sme asi ani lámať hlavy nad dvojhláskami - ia, ie, iu bolo ja, je, ju.

Asi až v roku 1864 by sme sa s našimi predkami celkom slušne dohovorili, samozrejme by sme pri tom ale nemohli používať slová ako smartfón, televízor alebo šérovanie.

​