Slovenské zdravotníctvo napriek rastúcim výdavkom zaostáva, ukazuje analýza

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

BRATISLAVA / Slovenské zdravotníctvo, napriek rastúcim investíciám, neprináša očakávané zlepšenie zdravotných výsledkov. Upozorňuje na to analýza Útvaru hodnoty za peniaze, ktorá odhaľuje zásadné nedostatky v systéme financovania, riadenia a transparentnosti.

Zaostávame v dĺžke života a boji s úmrtnosťou

Podľa analýzy zaostávame v priemernej dĺžke života v zdraví, rovnako ako v ukazovateľoch predčasnej a novorodeneckej úmrtnosti. Pandémia COVID-19 navyše tieto rozdiely ešte prehĺbila, čím sa ukázala nedostatočná pripravenosť nášho systému.

Nemocnice v červených číslach a neefektívne financovanie

Najväčšie problémy sa týkajú fakultných a univerzitných nemocníc, ktoré zabezpečujú polovicu ústavnej zdravotnej starostlivosti. Tieto nemocnice sú najviac zaťažené rastom nákladov a dlhodobo sa potýkajú s deficitom. Ani štátne dofinancovanie vo výške 261 miliónov eur na rok 2024 nepokrýva ich výdavky, čo vedie k opakovaným stratám a novým dlhom.

Problémom je systém financovania, ktorý nepodporuje zvyšovanie produkcie. Nemocnice sú často financované paušálnymi platbami, ktoré sa príliš nemenia ani so zmenou objemu výkonov. Zavádzanie systému DRG, ktorý by prepojil financovanie s reálnou výkonnosťou nemocníc, sa opakovane odkladalo. Plánuje sa, že od apríla 2025 sa bude DRG uplatňovať na 15 percent výkonov a do roku 2027 by mal podiel narásť na 40 percent.

Netransparentnosť a neefektívne obstarávanie

Útvar hodnoty za peniaze upozorňuje aj na obmedzenú verejnú kontrolu. Zmluvy medzi poisťovňami a nemocnicami nie sú verejne dostupné v konsolidovanej podobe a chýbajú dáta o reálnych úhradách a výkonnosti. Výsledkom je, že výška platieb za rovnaké výkony sa môže medzi poisťovňami výrazne líšiť, čo vedie k nerovnostiam a neefektívnosti. Analýza odhalila aj veľké rozdiely v nákladoch na rovnaké výkony medzi jednotlivými nemocnicami. Potenciál na zvýšenie efektivity sa odhaduje na 27 až 168 miliónov eur ročne. Zlepšenia by sa dali dosiahnuť aj v oblasti nákupov, najmä prostredníctvom centrálneho obstarávania, ktoré sa v minulosti ukázalo ako nákladovo výhodné.

Personálna nerovnováha a nedostatok systémových pravidiel v riadení

Ďalším problémom je personálna nerovnováha. Počet lekárov a administratívnych pracovníkov sa síce zvýšil, ale počet sestier klesol. Osobné náklady, ktoré tvoria viac ako polovicu výdavkov nemocníc, rastú rýchlejšie ako je plánované v rozpočtoch, čo vedie k ďalšiemu zadlžovaniu. Riadenie nemocníc trpí nedostatkom systémových pravidiel. Chýbajú jasné manažérske ciele, kritériá na výber a hodnotenie riaditeľov a transparentné vedenie. Priemerná dĺžka pôsobenia riaditeľa vo funkcii je len dva roky.

Obrovský investičný dlh a zanedbaná infraštruktúra

Investičný dlh nemocníc dosahuje alarmujúcu výšku 4,5 až 7,1 miliardy eur. Väčšina nemocničných budov nevyhovuje súčasným štandardom. Útvar hodnoty za peniaze preto odporúča vytvorenie jednotného investičného plánu na obdobie aspoň piatich rokov a efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov.

Odporúčania pre zmenu

Analýza Útvaru hodnoty za peniaze ponúka rozsiahle spektrum odporúčaní, vrátane:

Zmeny v rozpočtovaní
Zavedenie výkonnostného financovania
Vyššia transparentnosť
Centrálne nákupy
Spravodlivejšie úhrady
Personálne opatrenia, vrátane prijímania zdravotníkov zo zahraničia a rozšírenia kompetencií sestier

Podľa útvaru sú kľúčové zmeny známe a dosiahnuteľné, ich systematické zavádzanie je však pomalé a nejednotné. Otázkou ostáva, či sa konečne podarí naštartovať komplexné reformy, ktoré by zabezpečili efektívne a udržateľné fungovanie slovenského zdravotníctva.