Historický prepad dôvery: Európania už USA nevidia ako garanciu bezpečnosti

USA / V Európe narastá skepticizmus voči Spojeným štátom ako kľúčovému partnerovi v oblasti bezpečnosti. Najnovší prieskum Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) odhalil, že dôvera v USA dosiahla historické minimum, pričom len každý desiaty Európan vníma Washington ako spojenca. Tieto zistenia naznačujú posun v európskom myslení smerom k väčšej závislosti na vlastnej obrane.

Dôvera v USA klesá: historické minimum a obavy o pomoc

Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil v máji tohto roka a zahŕňal pätnásť európskych krajín (Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko a Veľká Británia), len v priemere 11 percent obyvateľov týchto krajín vníma Spojené štáty ako spojenca. Pred šiestimi mesiacmi to bolo 16 percent a z predchádzajúceho obdobia existuje údaj o 22 percentách. Autori prieskumu hovoria o „hlbokej európskej nedôvere voči USA“.

Väčšina obyvateľov vo všetkých zapojených krajinách už neverí, že by im Spojené štáty v prípade útoku prišli na pomoc. Napriek tomu prevláda názor, že Spojené štáty sú „nevyhnutným partnerom“. Zistenia však ukazujú aj rastúcu diferenciáciu názorov, keď 13 percent európskej verejnosti vníma USA ako rivala a 12 percent dokonca ako priameho protivníka, informuje The Guardian.

Prečítajte si tiež

Prezident Trump tvrdí, že Irán zostrelil americký vrtuľník, USA musia reagovať

Posilňovanie európskej obrany a nádej na zmenu

K silnejúcemu európskemu pragmatizmu podľa správy ECFR prispelo viacero faktorov. Patria medzi ne kroky amerického prezidenta na Blízkom východe, vyjadrenia týkajúce sa Grónska, sľuby o stiahnutí vojsk z európskych základní a celková skepsa ohľadom budúcnosti Severoatlantickej aliancie (NATO).

V reakcii na túto situáciu sú Európania čoraz viac pripravení chrániť sa posilnením vlastnej obrany. „Na celom kontinente existuje jasná podpora pre zníženie závislosti od Washingtonu,“ uviedla slovenská politologička Jana Kobzová, spoluautorka prieskumu a vedúca politická analytička ECFR. „Európania sú stále viac naklonení vyšším výdavkom na obranu a, čo je zásadné, prejavujú pozoruhodnú mieru dôvery v to, že susedné krajiny by im v prípade krízy prišli na pomoc,“ dodala. S výnimkou Bulharska sa väčšina ľudí domnieva, že by im v takomto scenári pomohli „aspoň niektoré európske krajiny“.

Prečítajte si tiež

USA zaútočili na Irán pre zostrelený vrtuľník, ten ohlásil protiútoky

Budúcnosť vzťahov a ďalšie zistenia

Prieskum tiež ukázal nádej na zlepšenie vzťahov medzi USA a Európou. Takmer vo všetkých opýtaných krajinách s výnimkou Bulharska prevládal názor, že vzťahy sa „pravdepodobne zlepšia“, keď terajší prezident Donald Trump opustí úrad.

V súlade s rastúcim pragmatizmom takmer vo všetkých krajinách väčšina respondentov uviedla, že by ich krajina mala znížiť svoju strategickú závislosť od americkej vojenskej techniky. Myšlienka nahradiť NATO novým, výhradne európskym obranným orgánom však mala nízku podporu. Rovnako nízku podporu mala aj možnosť znížiť domáce verejné výdavky s cieľom financovať vyššie rozpočty na národnú obranu.

Prieskum sa venoval aj ďalším aktuálnym témam. Napriek rastúcim nákladom na energiu 44 percent Európanov uviedlo, že obnovenie dovozu ropy a plynu z Ruska by bolo „skôr zlým“ alebo „veľmi zlým“ nápadom. Zároveň sa ukázalo, že ambície Ukrajiny vstúpiť do EÚ naďalej rozdeľujú európsku verejnú mienku. V krajinách ako Maďarsko, Bulharsko, Rakúsko, Nemecko a dokonca aj Estónsko respondenti „v súčasnej situácii“ skôr odmietajú prijatie Ukrajiny než jeho podporu.