17°
Bratislava
August 1968: Príbehy pamätníkov a odkaz pre dnešok – slobodu nemožno brať ako samozrejmosť
August 1968: Príbehy pamätníkov a odkaz pre dnešok – slobodu nemožno brať ako samozrejmosť
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Okupácia 21.augusta 1968 zmenila životy miliónov ľudí. Po tom, čo vtrhli vojská a tanky krajín Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu na územie vtedajšieho Československa, skončila sa nádej na akékoľvek demokratické reformy. Nastala normalizácia, prenasledovanie a lámanie charakterov, čo bolo ťažké ustáť.
"Žili so strachom, nie všetci boli hrdinovia. My sme boli izolovaní. Však vieme, že za totality nesmeli ani postihnutí ísť na ulicu, " vyjadruje sa rímskokatolícky kňaz Július Marián Prachár.
Rok 1968 sa zapísal do dejín komunistického Československa pokusom o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou. V praxi by to znamenalo demokratizáciu režimu, odstránenie cenzúry a slobodu cestovať. To ale natvrdo stopla okupácia 21. augusta.
Nad krajinou sa zatiahli mračná normalizácie a vlády nomenklatúry kádrov, ktorých zbraňou bola perzekúcia.
"Mňa prepadol, keď som bol mimo Československa. Chceli sme ísť na hranicu Rakúska a Československa. Tí obyvatelia Rakúska boli tak vyplašení, že mi povedali, že neexistuje, nejdem a ani sa nepribližuje tej hranici, lebo ja neviem, čo sú oni schopní robiť, že keby nás videli, tak by nás zastrelili, " pokračuje Július Marián Prachár.
Pani Kláru to zastihlo počas služby v nemocnici v Komárne. "Mala som pohotovosť v nemocnici, takže spať som nespala, ale som tak driemala. Sme, vybehli von a vidíme tanky s helmami, guľomety na nás mierili, lebo sme boli v bielych plášťoch. Veľmi sme sa zľakli, " opisuje okupáciu z roku 1968 pani Klára.
"Znova zatvorili hranice, železná opona. Znova bola zavedená cenzúra, takže ten život sa proste doslovne znova zničil a ľudia upadali do apatie a strachu, " vyjadruje sa historik z Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský.
"Sme si začali uvedomovať, že kdesi zaostávame. A čo to znamená? Totalita 40 rokov. A čo taký národ? Môže potom prísť, " znova Július Marián Prachár.
Spomienka politikov
57 rokov od okupácie si pripomenuli aj najvyšší ústavní činitelia. Podľa predsedu parlamentu je to tragický okamih našich dejín.
"Invázia vojsk Varšavskej zmluvy zastavila a pošliapal obrodný proces v Československu, ktorý s nádejou sledoval celý svet, " vyjadril sa predseda NR SR Richard Raši.
"Napriek tomu, že obrodný proces bol ukončený, túžba po slobode zotrvala a stala sa hodnotovým motívom pre neskoršiu Nežnú revolúciu, " dodáva prezident SR Peter Pellegrini.
Ako si deň okupácie pripomenuli v Martine?
Pripomienka roku 1968 sa v Martine začala presne o ôsmej hodine a dvadsiatej prvej minúte.
"Nebola náhoda, že sme vybrali čas o osem dvadsaťjeden, aby sme si symbolicky pripomenuli okupáciu z roku 1968, " vysvetlil Jozef Patráš z iniciatívy Martin je Európa.
Miestni aktivisti upozornili na smutné výročie, keď na veľmi krátky čas blokovali priechod pre chodcov na frekventovanej ulici.
Pri prechádzaní po priechode opatrne držali v rukách ostnatý drôt, ktorý je symbolom neslobody. "V súčasnosti to vyvoláva aj nejakú obavu, aby sa veci v nejakej forme neopakovali, aby sme neprišli o slobodu, " dopĺňa Lívia Muntágová z iniciatívy Martin je Európa.
Spomienka v Prešove
Okupáciu z augusta roku 1968 si v Prešove pripomenuli pri Pamätníku obetiam komunistického teroru a násilia.
"Je to veľmi dôležitá pripomienka pre všetkých z nás, vrátane Kanady, že demokracia a sloboda sa nikdy nesmú brať ako samozrejmosť, " hovorí veľvyslankyňa Kanady Karen Elizabeth Mollica.
"Ak žijeme v bubline, že si myslíme, že cestovať do Maďarska, do Poľska, nedajbože do Rakúska je úplne normálna vec. Jedného dňa za pár hodín sa môžu pominúť, " vyjadruje sa primátor mesta Prešov František Oľha.
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
Noviny.sk
