Analýzy 24: Každá chyba, ktorá sa tam mohla stať, sa stala, tvrdí Horecký na margo ePrihlášok

BRATISLAVA / Nedávne výsledky prijímačiek na stredné školy vyvolali vlnu nevôle a spochybňujú funkčnosť nového systému ePrihlášok. Bola to snaha o modernizáciu, ktorá narazila na realitu, alebo len počiatočné problémy na ceste vpred? O tejto a ďalších horúcich témach slovenskej politiky diskutovali v relácii Analýzy 24 moderátorky Lenky Ježovej poslanci NR SR Paula Puškárová (Hlas-SD) a Ján Horecký (KDH).

E-prihláška: Prekliatie či nevyhnutný pokrok?

Prvého júna zažili mnohí rodičia šok. Sľubovaný bezproblémový prístup k výsledkom prijímacích skúšok sa premenil na chaos, keďže systém ePrihláška nevydržal nápor a rodičia často svoje výsledky nenašli.

Poslankyňa Paula Puškárová (Hlas-SD) priznala, že chápe emócie rodičov, no systém obhajuje. Poukazuje na to, že podobný model funguje aj v Českej republike a vďaka nemu sa na preferované školy dostalo „desaťtisíc detí, na ktoré by sa normálne nemali šancu dostať“. Zdôraznila, že ePrihlášky neboli výmyslom ministra Druckera, ale súčasťou Plánu obnovy. Pripustila technické problémy, ktoré sú podľa nej často daňou za priekopníctvo – „vždy je niekto prvý a ten si zlizne aj technické problémy“. Momentálne prebieha audit s cieľom zistiť príčiny zlyhania. Napriek všetkému vníma tento krok ako potrebnú reformu školstva, ktorá si zaslúži aj „zariskovať“. Podľa jej slov sa 80% detí podarilo umiestniť na prioritu číslo 1.

Prečítajte si tiež

Výsledky prijímačiek mali byť známe, systém ePrihlášky však opäť zlyhal

Naopak, poslanec Ján Horecký (KDH), bývalý minister školstva, nešetrí kritikou. "Keby mi niekto povedal, že sa takejto veci dožijem, tak by som mu neveril," vyhlásil. Celý systém označil za „blbosť“ a „katastrofálne zle urobený“, kde „každá chyba, ktorá sa tam mohla stať, sa stala“. Rodičia podľa neho čelili obrovským problémom a na systém nevidí žiadnu pozitívnu odozvu okrem „profilov, ktoré nevyzerali ako reálne profily ľudí“.

Zhrnul to s tým, že systém „nepotrebujeme, nefunguje to a vyvalili sme na to 11-tisíc euro“, pričom deti museli navyše dlho čakať na výsledky. Odmietol aj argument o Pláne obnovy, trvajúc na tom, že „na starom systéme všetko fungovalo a tento je zbytočný“ a malo sa zdokonaľovať už existujúce. Ďalej kritizuje aj princíp, kedy si „algoritmus“ vyberá školu za dieťa, namiesto toho, aby dieťa s rodičom rozhodlo.

Prečítajte si tiež

Rodičia a žiaci majú problémy so zobrazením výsledkov prijímačiek v ePrihláškach

Vplyv prijímacieho konania na konečný výber žiaka

Rozpútala sa diskusia o slobode výberu. Puškárová zastáva názor, že dieťa by si malo zvoliť prioritu pri podaní prihlášky mesiace vopred a neskôr názor nemeniť. "Škola, ktorú si vyberieme nás nedefinuje a môžeme svoje zameranie zmeniť," dodala.

Horecký argumentuje, že počas niekoľkých mesiacov od podania prihlášky môžu deti školy spoznať bližšie, ich názor sa môže zmeniť v závislosti od umiestnenia priateľov alebo vlastných schopností. "A vy im toto všetko beriete," vyčíta. Kým Puškárová nevidí vplyv prijímacieho konania na konečný výber žiaka, Horecký, opierajúc sa o dlhoročné skúsenosti zo školstva, s týmto dôrazne nesúhlasí.

Prečítajte si tiež

Politika 24: Šutaj Eštok: Premiér pochopil, že pri odvolávaní Kmeca urobil chybu

Kontroverzný veľvyslanec: Kmec v Ríme

Odtlačok politických rozbrojov bolo cítiť aj pri diskusii o nominácii veľvyslancov. Poslanci sa venovali pomerne netypickej situácii, keď návrh koalície na výbore neprešiel. Paula Puškárová vyjadrila plnú podporu kariérnemu diplomatovi Petrovi Kmecovi, ktorého koalícia navrhuje za veľvyslanca v Ríme. "Má všetky predpoklady na to, aby zastával aj túto pozíciu," uviedla. Pripomenula tiež, že práve Kmec „zachránil Plán obnovy“ a teší sa dôvere v zahraničí.

Ján Horecký však vníma nomináciu úplne inak. Pripomenul, že Kmec „stratil dôveru premiéra pre kauzu s korupčným kontextom“ a bol „odvolaný z postu“. "Bol odvolaný z postu a teraz má zastupovať záujmy SR v Taliansku?" pýta sa Horecký. Dôrazne vyhlásil, že "veľvyslanectvá by nemali pôsobiť ako miesta, kde možno odložiť nepotrebného človeka", a nemala by sa do Talianska posielať „osoba, ktorá má nejaké kauzy“.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Čo prináša nový Občiansky zákonník?

Rokovací poriadok a zabudnutý Občiansky zákonník

Rozprava sa dotkla aj zmeny rokovacieho poriadku parlamentu. Ján Horecký kritizoval koalíciu za časovú alokáciu na diskusiu o kľúčových legislatívnych zmenách. Upozornil, že Slovensko je „posledná krajina v EÚ, ktorá nemá aktualizovaný moderný občiansky zákonník“, pričom ten súčasný pochádza „z roku 1964“. Tento zákonník, s bezmála 2000 paragrafmi, „ovplyvňuje všetky aspekty života od narodenia až po smrť“ a je pre bežných občanov „dôležitejší než Ústava SR“. „A o takejto dôležitej norme sa bude hovoriť 12 hodín?“ čudoval sa Horecký a dodal, že pre jeho stranu KDH je vyhradená len hodina.

Pripomenul, že sa dni diskutuje „o oblečení či o tom, či budú poslanci sobášiť“, zatiaľ čo kľúčové normy sa odsúvajú. Obvinil koalíciu z premeny „parlamentnej demokracie na potrubnú demokraciu“, kde ide len o „formálne prehnanie“. "Tak vládnite dekrétmi ako Lenin a nepredstierajme, že máme parlamentnú demokraciu," odkázal.

Paula Puškárová naopak obvinila opozíciu zo zneužívania rokovacieho poriadku, keď „v druhom čítaní nechce vystúpiť ani raz“.