Europoslanec Wiezik: Transparentnosť je jediná možnosť, ako odstrániť čierne chovy

Zdielať na

12.12.2025 Slováci v EÚ

Europoslanec Wiezik: Transparentnosť je jediná možnosť, ako odstrániť čierne chovy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Po dvanástich mesiacoch rokovaní a náročných finálnych diskusiách s členskými štátmi dosiahla Európska únia dohodu, ktorá konečne nastavuje jasné a moderné pravidlá ochrany štvornohých spoločníkov. No viac už povedal tieňový spravodajca dohody, europoslanec Michal Wiezik.

Hovorili sme o dvanásť mesiacov rokovaní, ale vôbec tá prvotná myšlienka vznikla ešte ďaleko-ďaleko predtým. Zhruba ten päťročný rozsah tých debát.

Tak ide o to, že to je vlastne úplne nový zákon európsky. Čiže musel niekedy začať a často to začína tak, že vlastne Európsky parlament akoby robí takú iniciatívu, a na začiatku tej iniciatívy, ktorá reflektovala vlastne na veľký záujem verejnosti európskej, treba povedať, pretože psy, mačky naozaj blízko našich sŕdc. Tak na začiatku tej iniciatívy bol Martin Hojsík a ďalší kolegovia, takže tá naša linka tam proste tohto dobrého zvieracieho prístupu sa nesie dlhodobo a vlastne na konci predchádzajúceho mandátu komisia prišla s návrhom. Bol to taký vianočný darček, nečakaný, že prišla s touto legislatívou, a už bolo treba len 12 mesiacov rokovať pozíciu. S členskými krajinami sme sa dostali do úspešného konca, ktorý máme teraz.

Považujete to za historický krok, tak si poďme povedať, ako sa menia tie pravidlá, ktoré sa týkajú starostlivosti o zvieratá v chovných zariadeniach, útulkoch. Ale sú to pravidlá aj pre predajcov.

Hlavne pre tých predajcov. Naozaj treba povedať, že Európa, žiaľ, má taký nešvár a Slovensko v tom veľmi vyniká. A to sú tie všelijaké nelegálne množiarne zvierat, psíkov, mačiek, ktoré — to, aké sú naozaj hrozné, sa ukáže až potom, keď ich objaví polícia a vidíme tam desiatky zvierat v katastrofálnych podmienkach, v klietkach, ktoré sú tam len na to, aby plodili mláďatká, ktoré sa potom v takej nejakej šedej zóne na internete a rôznymi ďalšími cestami jednak transportujú po celej Európe, predávajú v západných krajinách za vysoké peniaze a tam proste môžete zabudnúť na dobré životné podmienky, je to katastrofa. No a tento obchod, naozaj masívny, sa dial hlavne kvôli tomu, že o týchto zvieratkách v podstate nikto nikdy nevedel. Aj kupujúci boli uzrozumení s tým, že je to nejaké zvieratko odkiaľsi, skrátka si ho kúpili. Veľmi často s tým boli spojené aj zdravotné riziká. Tých zvieratiek im často umreli, lebo prešľachtené, zle držané, neodčervené — proste katastrofa. Čiže aj pre toho kupujúceho to bola obrovská nevýhoda. Hlavne tie zvieratká trpeli. Teraz je tu európsky zákon, ktorý nikdy nebol — vždy to bolo riešené iba na národnej úrovni — ktorý hovorí, že akékoľvek zvieratko, mačka, pes, ktoré budú predmetom predaja či už na internete, alebo vo fyzickej nejakej sfére, musí byť registrované a jednoznačne identifikované. Inými slovami, musí byť začipované. Ten čip musí byť nositeľom všetkých relevantných informácií a hlavne o tom chovateľovi, ktorý bol na začiatku toho celého reťazca. V akých podmienkach bolo to zvieratko držané, či je dostatočne ošetrené, aká je proste nejaká jeho trajektória. A naozaj takáto, by som povedal, transparentnosť je jediná možnosť, ako odstrániť tieto čierne chovy.

A podarí sa to odstrániť, tie čierne chovy? Nenájdu si nejaké bočné cestičky? Určite to bude závisieť v mnohom aj od tých kupujúcich.

No samozrejme, tí kupujúci sú úplne kľúčoví. Vlastne vzniká okrem tohto čipovania aj databáza, kde to zvieratko musí byť dohľadateľné. Keď nie je dohľadateľné, už v tom momente by mal kupujúci spozornieť, že bacha, toto je čierny chov. S týmto nemôžem postupovať. Tá implementácia toho nariadenia alebo tohto princípu je teraz… alebo ten princíp platný pre celú Európsku úniu. Ale tá konkrétna implementácia je potom na členskom štáte, čiže členský štát môže naozaj zaviesť aj tie represívne opatrenia, ktoré v prípade takéhoto porušenia legislatívy. Čiže môžeme hovoriť o pokutách, o postihoch, o vyšetrovaniach. Ale naozaj hlavným cieľom je to, aby tie zvieratá, ktoré budú dávané na trh, skutočne boli držané v dobrých podmienkach, čo je možné len vtedy, keď o zvieratkách vieme a následne tie podmienky kontrolovať môžeme.

Tá implementácia nebude prebiehať v najbližších mesiacoch, ale je to rozdelené na roky. Ako konkrétne?

Pre tých predajcov alebo pre ľudí, ktorí naozaj z komerčných dôvodov idú s tými zvieratkami zaobchádzať, budú tie pravidlá platiť do dvoch rokov, čiže relatívne rýchlo. Ale našou snahou bolo to, aby to začipovanie sa týkalo úplne všetkých zvierat, aj tých, ktoré sú súkromné a s ktorými sa neobchoduje, alebo nejakých malých chovateľov. A tam bola naša ambícia naozaj vysoká. Museli sme trošku ustúpiť členským krajinám, ktoré žiadali čas, a dostali pomerne veľkú takú prechodnú dobu — 10 rokov pre psíky, 15 rokov pre mačky. Ale treba povedať, že v rámci dvadsiatich siedmich členských krajín už v devätnástich je to povinné čipovanie aj súkromných zvieratiek už platné. Čiže tam to bude podľa mňa relatívne rýchlo. V prípade mačiek je to trošku kostrbaté, ešte tam hovoríme o deviatich krajinách. Ja verím tomu, že keď je takýto cieľ daný na tej európskej úrovni v tom naozaj nariadení, tak bude to motivovať k rýchlejšiemu postupu aj tie jednotlivé členské krajiny. Povedal by som, že tá objednávka zo strany verejnosti tu jednoznačne je.

Nebude to znamenať aj trošku legalizáciu týchto množiarní?

No bude to znamenať legalizáciu množiarni, ale za predpokladu, že budú dobré podmienky, lebo na túto identifikáciu sa viažu aj kontroly, ktoré majú byť pravidelné, a takisto konzultačná činnosť, čiže nejaká poradenská činnosť. Čiže ten chov sa už nebude môcť javiť alebo tváriť, že neexistuje a robiť si čokoľvek s tými zvieratkami. Bude tam kontrola, závisí naozaj na tých príslušných orgánoch, aká dobrá.

Čo to urobí napríklad so situáciou v rámci útulkov? Hovoríme teda o mačkách a o psoch.

Útulky naozaj hrajú dôležitú úlohu. Vieme, že tá ich činnosť je veľmi záslužná, veľmi náročná, a to aj finančne. A zatiaľ je to nastavené tak, že samosprávy majú na starosti financovanie tých útulkov. Nie vždy je to dostatočné. Treba naozaj dotovať útulky vo veľkom, lebo o tých zvieratách sa tam naozaj veľa množí. To čipovanie paradoxne by práve mohlo odľahčiť útulky, pretože veľmi často sa nájde psík, ktorý skrátka nemá majiteľa; s čipom ten majiteľ bude zrejmý. Príde proste mestská polícia alebo nejaká odchytová služba, naskenuje čip. Vie sa, odkiaľ ten psík prišiel na to miesto, vie sa vrátiť, čo v mnohých prípadoch môže byť fajn. Proste niekto stratil psíka a takto sa mu vráti. V niektorých prípadoch to bude skôr vyžadovanie takej zodpovednosti. Našou snahou — v parlamentnom návrhu to naozaj veľmi zásadne odznelo — bolo, aby vlastne pokuty z porušenia tohto nového zákona mohli byť dané do útulkov, aby mohla byť financovaná táto ich aktivita. A tam hovoríme naozaj nielen o odchyte, ich aktivitách, ale aj o kastračnom programe a umiestňovaní tých psíkov alebo mačičiek do rodín. Toto všetko, čo robia, je naozaj veľmi náročné. Celá tá medicínska starostlivosť okolo, veterinárna starostlivosť, to všetko sú náklady. Tie náklady sú obrovské. A toto by bol naozaj veľmi dôležitý stimul pre útulky. Narazili sme na členské štáty naozaj v tej trialógovej dohode, kde vlastne konfrontujú naše prijaté pozície a hľadáme ten výsledný kompromis. Členské štáty skrátka argumentovali, že to je ich kompetencia a nemá do toho zasahovať Európska únia. Podarilo sa nám tam teda len akúsi zmienku, takú výzvu tým členským krajinám, že by mohli o týchto financiách uvažovať aj v tomto smere. Viac sa nám vyrokovať nepodarilo. Takže dúfam, že naozaj tie členské štáty k tomu budú následne pristupovať zodpovedne a aj tieto financie na to nejakým spôsobom delegujú. Dovtedy stačí, a hádam aj je potrebné vyzývať občanov, ľudí dobrého srdca, ak teda majú nejaké extra eurá, ktoré by vedeli operovať na dobrú vec, treba podporovať aj útulky. Sú na to zbierky, sú na to naozaj transparentné účty a tie peniaze sa jednoznačne využívajú v tom najlepšom možnom smere.

Ako to bude ešte, ak môžem, s tým čipovaním práve u zvierat, ktoré sa rodia napríklad v osadách a podobne? Tam bude asi veľká úloha štátu, aby nejakým spôsobom zastúpil tých občanov, ktorí žijú tam, lebo asi tam veľká ochota z ich strany čipovať, ak to bude spoplatnené, nebude.

Ja to poviem veľmi otvorene. Tú situáciu v tých osadách a zvieratkách v tých osadách tento zákon nemôže vyriešiť len jeden zákon. Je to naozaj veľmi komplexná sociálna problematika, kde v tých osadách samozrejme netrpia len zvieratá, tam trpia aj ľudia. Proste dlhé desaťročia sa táto situácia nepomáha riešiť. Je to naozaj na nás, ako to dokážeme spraviť, a ten zákon nebude kompletný alebo nebude dostatočne fungovať, ak nebude vedieť byť efektívny aj v tých osadách. Ale to vidím naozaj na roky a desaťročia postupného vývoja — edukácia, zlepšovanie podmienok všeobecne v tých osadách. Kde ja vidím naozaj veľký prínos tohto zákona, je to, že platí v celej Európskej únii. To nebude naozaj len problém, ktorý sa bude riešiť na Slovensku, ale vo všetkých dvadsiatich siedmich krajinách. Bude sa týkať veľkého množstva zvierat, ktoré sú transportované naprieč Európskou úniou a aj z tretích krajín. Treba povedať, že táto povinnosť čipovania a identifikácie bude platiť aj pre zvieratká, ktoré prídu k nám napríklad z Afganistanu, a niekto sa bude tváriť, že toto súkromné zvieratko je na výlet a potom kdesi bude predávať. Tomuto odzvonilo. Takisto po vstupe do Európskej únie musia byť tieto zvieratká zaregistrované a vidíme tu ich trajektóriu, kde sa nachádzajú, kedy opustia Európsku úniu a tak ďalej. Čiže ten zákon je naozaj veľmi prínosný a netreba naozaj byť nejaký naivný v tom smere, že teraz by všetko vyriešil. Máme platformu zákonnú, ktorá tu doteraz nebola, na ktorej sa dá v budúcnosti pracovať a vylaďovať sa. Myslím si, že to je trajektória, ktorá jednoznačne zlepší podmienky našich domácich miláčikov.

Keď hovoríte o rôznych prístupoch k týmto zmenám, k týmto novinkám od členských štátov. Ako sa k tomu stavia Slovensko?

Myslím, že nebolo nijak zásadne proti. Čo som zaregistroval, bola jedna reakcia, prekvapivo od ministra vnútra, kde kritizoval v podstate túto našu aktivitu. Vyplývalo z toho, že nerozumie tvorbe tej európskej legislatívy. Čo ma potešilo, je, že sa priznal, že ministerstvo vnútra pripravuje vlastnú legislatívu, čo je fajn, pretože tento zákon treba implementovať na národnej úrovni, tak dúfam, že to dotiahnu do úspešného a nebudeme zaostávať ako obyčajne.

Už len úplne v krátkosti takto pred Vianocami, ako to vyzerá v europarlamente?

Tešíme sa na posledné plenárne zasadnutie budúci týždeň. Dúfame, že sa bude viesť v nejakej miernej atmosfére a aj tie excesy, ako máme možnosť vidieť doma, tam sa nás týkať nebudú.