Oblačno
14°
Bratislava
Miroslav
29.3.2024
Prokurátor Špirko podáva trestné oznámenie na Roberta Kaliňáka
Zdielať na

Prokurátor Špirko podáva trestné oznámenie na Roberta Kaliňáka

Google News Button Sledovať správy

BRATISLAVA / Prokurátor Vasiľ Špirko z Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý dozoroval vyšetrovanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka vo veci kúpi podielu vo firme B. A. Haus od Ladislava Bašternáka sa postavil pred novinárov, kde uviedol, že bývalý minister financií Ján Počiatek a minister vnútra Robert Kaliňák mali z Ministerstva vnútra prostredníctvom podozrivých aktivít vytiahnuť až 200 miliónov eur. Okrem iného uviedol, že podáva na ministra vnútra Roberta Kaliňáka trestné oznámenie.

Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko podá v najbližších dňoch trestné oznámenie na ministra vnútra Roberta Kaliňáka za snahu o diskreditáciu jeho osoby. "Chcem, aby boli preverené všetky skutočnosti a dôvody toho, prečo som bol takpovediac účelovo stíhaný za činy, ktoré sa nepotvrdili. Podávam preto trestné oznámenie na ministra vnútra Roberta Kaliňáka a na osoby v postavení prezidenta policajného zboru, riaditeľa NAKA a riaditeľa Národnej protikorupčnej jednotky, a to pre podozrenie z obzvlášť závažného zločinu sabotáže," uviedol Špirko.

"Ak sa preukáže, že minister vnútra dal takýto pokyn, v takomto prípade ide o najzávažnejší zásah a obzvlášť závažný zločin, na ktorý zákon stanovuje trestnú sadzbu od 15 do 20 rokov, respektíve na doživotie," povedal Špirko. 

Podľa Špirka sa celý príbeh začal tak, že oznamovateľ, ktorému ako obvinenému hrozil vysoký trest v inej veci, požiadal prokurátora o stretnutie. Za to, že bude rozprávať o IT zákazkach na ministerstve vnútra, chcel pre seba nižší trest. Oznamovateľ opísal Špirkovi sieť spoločností, osôb a finančných tokov.

Ako prokurátor uviedol, v roku 2010 realizoval rezort Ministerstva vnútra zákazku o dodávke sieťových komponentov a technológií. Oznamovateľ popísal Špirkovi konkrétne osobnosti a finančné vzťahy, ktoré mali byť do projektu zapojené. Prvou osobou bol "pán Milan", ktorý projekt realizoval a bol podľa jeho vyjadrení blízkou osobou pre ministra vnútra Roberta Kaliňáka a pre ministra financií Jána Počiatka. Druhou osobou bola osoba, ktorá nie je z verejného života, no používateľ ju označil ako "peňaženka". Tá osoba mala vytvárať transakčnú históriu peňazí, ktoré sa podarilo vytvoriť zo zákaziek a ktoré boli určené pre "Jána a Roba". Jeho úlohou bolo nielen nakladanie s finančnými prostriedkami, ale aj zabezpečovanie legalizácie peňazí v prospech týchto osôb. Pôsobil ako poradca na ministerstve. "Vo vzťahu k províziám uviedol, že za to, že jeho spoločnosť mohla byť zapojená do tejto zákazky, oznamovateľ popísal, že odovzdal peniaze celkovo v čiastkach 60 000, 100 000, 100 000, 100 000 až 150 000 a 100 000 eur, ktoré boli adresované a určené pre Jána a Roba. Peňaženka v tomto smere prizvukovala, že je za tým Jáno a Robo, sú to ich peniaze. Ak by nezaplatil, dostal by sa do konfliktu," uviedol Špirko. 

Peňaženka mal vtedy navrhnúť oznamovateľovi, aby sa zapojil do legalizačnej schémy. Išlo o takú schému, na základe ktorej by vložené peniaze transferovali na legálne peniaze určené pre "Jána a pre Roba". Na konci reťazca mala byť obchodná spoločnost Forest, kde vystupovali ako spoločníci Ján Počiatek a Robert Kaliňák. "Uvedená schéma, keďže som vtedy dozoroval aj kauzu B.A. Haus, mi v úvode objasňovania trestného činu poukazovala aj vyvracala tvrdenia Kaliňáka o pôvode peňazí. Svedok, respektíve oznamovateľ popísal, že predmetom bol objem peňazí v hodnote 200 mega, čo vysvetlil, že malo ísť o hodnotu 200 miliónov eur. Išlo o hodnotu peňazí, ktorá bola podľa oznamovateľa Kaliňákova a Počiatkova," povedal prokurátor Špirko.

"Legalizačná schéma bola dochovaná, založil som ju do spisu a mala by sa nachádzať v spise. Oznamovateľ nakoniec uviedol svoj názor o tom, ako bola riadená zákazka. Bola účelová, podľa jeho názoru mala slúžiť len na to, aby sa vytiahli peniaze z Ministerstva vnútra, a aby sa urobil obchod v prospech Jána a Roba," vysvetlil.

"V prípade tohto tendra Ministerstvo vnútra pod mojím vedením nevyplatilo ani jedno jediné euro," reagoval na obvinenia minister vnútra Robert Kaliňák. "Priznám sa vám, že som už roky v politike a také absurdné obvinenia aké vzniesol Vasiľ Špirko som dávno nepočul. Naozaj nepoznám proces ani systém ako sa zo 16 miliónovej sumy dá ukradnúť 200 miliónov," dodal Kaliňák.

Policajný prezident Tibor Gašpar v reakcii na jeho dnešné slová odmietol akékoľvek podozrenia z diskreditácie. "Každý občan tejto krajiny môže podať trestné oznámenie tak ako som aj ja oznámil, že budem podávať voči osobám, o ktorých si myslím, že spáchali trestný čin," uviedol Gašpar.  

Generálna prokuratúra TV JOJ potvrdila, že zatiaľ neobdržala spomínané trestné oznámenie. Úrad špeciálnej prokuratúry, na ktorej Vasiľ Špirko pracuje, prisľúbil reakciu po tom, ako sa špeciálny prokurátor Dušan Kováčik stretne s Vasiľom Špirkom osobne a oboznámi sa s jeho vyjadreniami.

Špirko ďalej uviedol, že sa v súvislosti so spomínanými skutočnosťami zamýšľa nad tým, prečo polícia v prípade jeho obvinenia zachovala tak, ako sa zachovala. "Z akého dôvodu sa viedlo trestné stíhanie, z akého dôvodu sa vykonávala prehliadka kancelárskych priestorov, z akého dôvodu sa plánovala vykonať bytová prehliadka prokurátora a za akým účelom boli realizované tieto úkony. Aký bol skutočný dôvod odňatia veci prokurátorovi, ktorý realizoval kauzu B. A.Haus," uvádza. Podľa neho riaditeľ Národnej protikorupčnej jednotky osobne, Robert Krajmer, požiadal o to, aby vec prokurátora bola pridelená pod NPKJ, ktorá sa zaoberá trestnými činmi v súvislosti s korupčným prvkom, ale nemá v kompetencii vyšetrovať zneužívanie právomocí verejného činiteľa," vysvetlil Špirko. 

Národná kriminálna agentúra obvinila z trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa prokurátora Vasiľa Špirku v júli 2016. Už v auguste obvinenie stiahli. Generálna prokuratúra vtedy vyhovela sťažnosti prokurátora Špirka a zrušila voči nemu uznesenie o vznesení obvinenia zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Ako informoval generálny prokurátor Jaromír Čižnár, dôvody tohto kroku sú dva. Jednak podľa neho nebolo uznesenie dostatočne odôvodnené a tým preskúmateľné. Druhým dôvodom bolo, že uznesenie bolo vydané predčasne. 

 

Súvisiace články

Najčítanejšie správy