Poslanci Mažgút a Krúpa sa v relácii Analýzy 24 zhodli na vstupe Ukrajiny do EÚ bez zvýhodnenia

SLOVENSKO / Slovenská politika je plná horúcich tém, no niektoré z nich rezonujú nielen na domácej scéne, ale pretínajú sa aj s globálnym dianím. V relácii Analýzy 24 sa poslanci Ján Mažgút a Juraj Krúpa venovali nielen prístupovým rokovaniam Ukrajiny a Moldavska do Európskej únie, ale aj bezpečnostným otázkam kontinentu a interným výzvam, ktorým čelí Slovensko.

Rozširovanie EÚ o Ukrajinu a Moldavsko

Jednou z hlavných tém bolo nedávne rozhodnutie 27 členských štátov Európskej únie otvoriť prvé kolo prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. Poslanec Mažgút zdôraznil, že Slovensko nemalo voči tomuto kroku žiadne výhrady.

Poukázal na to, že Maďarsko predtým rokovalo s Ukrajinou o výhodnejších podmienkach pre svoju menšinu žijúcu na jej území, čo bolo pre maďarskú stranu kľúčové. "Nový maďarský premiér Péter Magyar komunikoval už tesne po svojom zvolení, že bude trvať na tom, aby maďarská menšina žijúca na území Ukrajiny bola ukrajinskou stranou uznaná," uviedol Mažgút.

Prečítajte si tiež

Ukrajinské drony zaútočili na Petrohrad v deň začiatku ekonomického fóra. Zasiahli ropný terminál

Žiadny zvýhodnený vstup

Napriek tomuto posunu obaja poslanci súhlasili, že Ukrajina by nemala mať žiadny urýchlený ani zvýhodnený vstup do EÚ. Mažgút explicitne odmietol akékoľvek "falošné nádeje" a zdôraznil, že proces musí prebehnúť štandardne, ako tomu bolo pri iných krajinách vrátane Slovenska či štátov západného Balkánu, ako sú Čierna Hora, Srbsko, Severné Macedónsko a Albánsko. 

Poslanec Krúpa označil otvorenie rokovaní za štandardný postup a zdôraznil, že Ukrajina sa mala do tohto procesu zapojiť už v roku 2013, no bola zastavená nátlakom Ruskej federácie na vtedajšieho prezidenta Janukovyča, čo následne viedlo k demonštráciám a neskôr k invázii na Krym v roku 2014. "Občania Ukrajiny si želajú byť súčasťou európskeho priestoru a západnej civilizácie," uviedol Krúpa a dodal, že vojna trvá už 12 rokov, čo potvrdzuje ašpirácie Ukrajiny. Argumentoval, že Rusko vníma EÚ ako hlavného nepriateľa, pretože predstavuje socioekonomický rozvoj, aký Rusko nedokáže ponúknuť, podobne ako v prípade Arménska.

Prečítajte si tiež

Agresia na Ukrajine trvá dlhšie ako 2. svetová vojna. Kto sprostredkuje mier?

Najsilnejšia armáda v EÚ

Krúpa ďalej uviedol, že je dôležité dať Ukrajine perspektívu budúcnosti, za ktorú bojuje, a ktorá zahŕňa členstvo v EÚ. Súhlasil, že cieľ Ukrajiny stať sa členom EÚ do roku 2027 je nereálny a rovnako nereálny je aj nápad na špeciálny štatút, aby Ukrajina nezostala "zaseknutá" v medzipriestore. Zároveň pripomenul, že Ukrajina sa stáva integrálnou súčasťou európskej bezpečnostnej štruktúry a je "najsilnejšou armádou, ktorú momentálne v Európe máme," s cennými skúsenosťami z boja.

Diskusia sa prirodzene presunula k otázkam bezpečnosti. Poslanec Mažgút nesúhlasil s tvrdením, že konflikt v roku 2013/2014 odštartovali prístupové rokovania s EÚ. Podľa neho to bolo skôr rozširovanie NATO na východnom krídle a súviselo to s prípadným členstvom Ukrajiny v NATO. Poslanec Krúpa naopak oponoval, že rozhodnutie o rozšírení NATO o Ukrajinu a Gruzínsko padlo už v roku 2008 na samite v Bukurešti, teda päť rokov pred udalosťami na Kryme.

Obaja poslanci sa však zhodli na tom, že Európska únia musí posilniť svoju obranu a autonómiu. Poslanec Mažgút zdôraznil výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že EÚ by mala byť sebestačnejšia a obrany schopnejšia, menej sa spoliehať na USA.

Kroky súčasnej vlády

V domácom kontexte poslanec Krúpa kritizoval kroky súčasnej vlády, ktoré podľa neho spochybňujú národnoštátne záujmy a oslabujú Slovensko v EÚ. Konkrétne poukázal na hrozbu zablokovania eurofondov kvôli právnemu štátu, neefektívnu konsolidáciu rozpočtu s tromi konsolidačnými balíčkami bez rastových opatrení a zlyhanie pri novele Trestného zákona. Spomenul aj nový rokovací poriadok Národnej rady a Občiansky zákonník, ktorý sa má schváliť v skrátenom konaní. Kritizoval aj "reprezentáciu" Slovenska v EÚ.

Naopak, poslanec Mažgút bránil kroky vlády. V súvislosti s rokovacím poriadkom reagoval na "excesy", ktoré robí opozícia. K novele Občianskeho zákonníka uviedol, že ide o masívnu novelu po 60 rokoch, ktorá reaguje na všetko, a že ju pripravovala Komisia pre kodifikáciu Občianskeho zákonníka desať rokov.