Agresia na Ukrajine trvá dlhšie ako 2. svetová vojna. Kto sprostredkuje mier?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Vojna na Ukrajine trvá už dlhšie ako druhá svetová vojna, no jej koniec je stále v nedohľadne. Napriek rastúcemu počtu vyhlásení o možných mierových rokovaniach pokračujú na oboch stranách intenzívne útoky. Otázkou zostáva, či sa podarí nájsť cestu k rokovaciemu stolu a kto by mohol zohrávať úlohu sprostredkovateľa.

O problematike diskutovali v relácii Analýzy 24 s moderátorkou Lenkou Ježovou bývalý český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek a bývalý slovenský diplomat Pavol Demeš. Obaja sa zhodli, že tlak na ukončenie konfliktu bude narastať, no líšia sa v pohľade na to, kto by mal mierové rokovania iniciovať a akú úlohu by mala zohrávať Európska únia.

Mierové vyhlásenia narážajú na realitu bojov

Podľa Pavla Demeša je pozitívnym signálom, že predstavitelia Ruska aj Ukrajiny hovoria o potrebe mierového riešenia. Zároveň však upozornil, že medzi slovami a realitou na bojisku zostáva veľká priepasť.

„To si myslím, že je dobrá správa, že obe strany začínajú okolo toho hovoriť, uvažovať,“ uviedol Demeš. Dodal však, že rozhodujúce spory pretrvávajú najmä v otázkach územia, bezpečnostných garancií a budúceho postavenia Ukrajiny v medzinárodnom systéme.

Len v posledných týždňoch pokračovali rozsiahle ruské útoky dronmi a raketami, ktoré zasiahli vojenské aj civilné ciele. Na druhej strane Ukrajina čoraz častejšie útočí na ruskú infraštruktúru vrátane energetických zariadení. Podľa Demeša sa obe strany snažia získať čo najlepšiu pozíciu pre prípadné budúce rokovania.

Zaorálek kritizuje EÚ

Výrazne kritickejší bol voči súčasnému postoju Európy Lubomír Zaorálek. Podľa neho sa dnes ani nehľadá skutočný sprostredkovateľ rokovaní, keďže samotná Európska únia sa tejto úlohy vzdáva.
Pripomenul slová vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku Kaje Kallasovej, podľa ktorej Európska únia nemôže vystupovať ako neutrálny mediátor, pretože stojí na strane Ukrajiny. „Európska únia nebude robiť žiadneho prostredníka, pretože my sme na strane Ukrajiny,“ citoval jej postoj Zaorálek.

Podľa bývalého českého ministra je problémom aj nejednotnosť samotnej Európy. Časť lídrov podporuje hľadanie diplomatickej cesty a vytvorenie osobitného vyjednávacieho mandátu, zatiaľ čo iní takýto prístup odmietajú. Výsledkom je situácia, v ktorej Európa nedokáže hovoriť jedným hlasom.

Rusko aj Ukrajina čelia rastúcemu tlaku

Demeš upozornil, že vojna si vyberá obrovské ľudské aj ekonomické náklady na oboch stranách. Rusko podľa neho čelí rastúcej únave obyvateľstva, pričom pôvodne deklarovaná „špeciálna operácia“ sa zmenila na dlhodobý konflikt s vysokými stratami.

Zároveň pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin spojil svoju politickú budúcnosť s výsledkom vojny, čo komplikuje hľadanie kompromisu. Významnú úlohu podľa neho môžu zohrať aj Spojené štáty, kde bude prezident Donald Trump čeliť rastúcemu politickému tlaku pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Zaorálek zase tvrdí, že bez koordinovaného postupu Európy, Spojených štátov a ďalších globálnych hráčov nebude možné vytvoriť dostatočný tlak na obe bojujúce strany. Pripomenul, že Ukrajina je vo veľkej miere závislá od západnej finančnej a vojenskej podpory, čo dáva západným krajinám významný vplyv na ďalší vývoj konfliktu.

Členstvo Ukrajiny v EÚ nebude rýchle

Diskusia sa dotkla aj európskej budúcnosti Ukrajiny. Demeš odmietol predstavu zrýchleného vstupu krajiny do Európskej únie a upozornil, že by to narazilo na odpor viacerých štátov vrátane kandidátskych krajín západného Balkánu.

Podľa neho môže Kyjev získať špecifické formy podpory vzhľadom na vojnovú situáciu, no plnenie predvstupových kritérií nebude možné obísť. „Predstava o tom, že sa tu spustí nejaký skrátený prístupový proces, ktorý umožní v priebehu krátkej doby Ukrajine sa dostať do Európskej únie, to si myslím, že ťažko si len môžeme predstaviť,“ uviedol.

Podobný názor zastáva aj Zaorálek. Podľa neho Ukrajina v súčasnosti nespĺňa podmienky na vstup do EÚ a vojna navyše komplikuje reformy či boj proti korupcii.

Mier ešte pred zimou?

Napriek pretrvávajúcim sporom zostáva Demeš miernym optimistom. Domnieva sa, že rastúce ekonomické problémy, energetická neistota a únava z vojny budú vytvárať čoraz väčší tlak na hľadanie diplomatického riešenia.

„Tá šanca na to, že tie mierové rokovania pred zimou, ako viacerí uvažujú, že by mohli začať, sa mi zdajú celkom reálne,“ povedal. Aj v prípade zastavenia bojov však podľa neho nebude návrat k normálnym vzťahom jednoduchý. Vojna totiž podľa Demeša spôsobila takú mieru nedôvery, že Európu a Rusko čakajú desaťročia hľadania novej formy spolužitia.

„Táto vojna trvá už dlhšie ako druhá svetová. A Rusko spôsobilo toľko problémov na Ukrajine, ale aj Európe, že si myslím, že to hľadanie cesty jeden k druhému a koexistencia a spolužitie bude trvať niekoľko desaťročí,“ uzavrel.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.