Susko odmieta kritiku zmien v trestnej politike, hovorí o novom prístupe k sankciám

BRATISLAVA / Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) odmieta, že by novela Trestného zákona z roku 2024 oslabila boj proti korupcii či daňovej kriminalite. V parlamente zdôraznil, že cieľom zmien bolo nastaviť trestnú politiku štátu podľa princípu „ultima ratio“ a presunúť časť postihov z trestného do iných právnych režimov.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) obhajoval vo štvrtok (12.2.) v pléne Národnej rady SR zmeny trestnej politiky štátu prijaté v roku 2024. Reagoval tak na otázku opozičnej poslankyne Beáty Jurík (PS), ktorá sa pýtala, či vníma pokles vyšetrovania korupčných trestných činov, zhoršenie postavenia Slovenska v rebríčku vnímania korupcie a nestíhanie viac ako 2000 daňových deliktov ako svoju osobnú zodpovednosť. Podľa poslankyne ide o dôsledok vládnej novely Trestného zákona.

Susko odmieta oslabenie právneho štátu

Susko odmietol, že by zmeny znamenali oslabenie právneho štátu. „Zmenou trestnej politiky štátu sme chceli dosiahnuť, aby trestné právo bolo prostriedkom ultima ratio, to znamená, má sa používať vtedy, ak na postihovanie istého protiprávneho konania nepostačujú iné formy postihu, a to aj z hľadiska proporcionality uloženej sankcie vo vzťahu k spôsobenej škode,“ uviedol minister.

Vyjadril sa aj k najnovšiemu Indexu vnímania korupcie organizácie Transparency International, v ktorom sa Slovensko medziročne prepadlo o dve priečky. Podľa Suska ide o ukazovateľ založený na subjektívnom hodnotení respondentov. „Ak sa vo verejnom priestore mesiace používajú slová katastrofa, rozvrat, kolaps, tak sa potom nečudujme, že vnímanie je negatívne,“ poznamenal.

Prečítajte si tiež

Žilinka v parlamente reagoval na kritiku: Rozhodnutia s politikmi nekonzultujem

Pokles je podľa neho margunálny

Zároveň zdôraznil, že štát nemôže trestnú politiku nastavovať podľa nálad verejnosti. „Trestnú politiku štátu nemožno riadiť podľa pocitov, ale treba ju riadiť podľa právnych princípov, efektívnosti a reálnych výsledkov,“ povedal. Pokles Slovenska v rebríčku označil za marginálny. „Ak by situácia bola taká dramatická, ako ju opisujete, bavíme sa o desiatkach miest, nie o marginálnom posune,“ odkázal opozičnej poslankyni.

Minister reagoval aj na výhrady týkajúce sa daňových trestných činov, ktoré sa po legislatívnych zmenách častejšie riešia mimo trestného konania. Podľa neho to neznamená beztrestnosť. „V rámci daňových deliktov je možné uložiť sankcie, ktorými sú vysoké peňažné pokuty. Neznamená to beztrestnosť. Je to len zmena režimu z trestnoprávneho postihu na iný druh postihu v rámci toho, aké možnosti štát má,“ dodal.

Prečítajte si tiež

Minister spravodlivosti Susko podal ďalšie dovolanie v kauze "Mýtnik"

Transparency International Slovensko predstavila aktuálny rebríček vnímania korupcie tento týždeň. Slovensko sa v ňom umiestnilo na 61. mieste zo 182 krajín so ziskom 48 bodov zo 100, pričom vyššie skóre znamená nižšiu mieru vnímanej korupcie. Priemer krajín Európskej únie je 62 bodov, teda o 14 viac ako Slovensko.