Lubyová bude bojovať, až do posledného učiteľa

Ministerka školstva Martina Lubyová politicky ovládla svoj rezort. Hrubou silou. Oboch štátnych tajomníkov svojich koaličných partnerov pripravila o kompetencie a podriadila si aj analytikov z Inštitútu vzdelávacej politiky. Hoci je len politickou nominantkou, jednoznačne preukázala schopnosti a kvality, ktoré ju stavajú na roveň Andrejovi Dankovi, ba v istom ohľade azda aj Jánovi Slotovi. Trebárs keď vyhlásila, že najväčšou výzvou v rezorte je pre ňu šport. A to sa ani nemusí opiť alebo dostať do stavu, v ktorom človek bozkáva výložky. Ona to dáva za triezva a pri zmysloch.

Niežeby bola Lubyová hlúpa. To by bolo pomerne lacné ospravedlnenie. Napríklad keď stúpila na krk analytikom z IVP, veľmi dobre vedela, čo robí.

Pripomeňme si, že Robert Fico usporiadal osobitnú tlačovku, aby vysvetlil, že ocenenie, ktoré dostal minister financií Peter Kažimír, nie je len taká ledajaká taľafatka. Naozaj nie je. Mesačník The Banker, hoci ho tiež píšu len novinári - alebo ako by povedal pán premiér: „prostitútky“ a „hyeny“ - je prestížny a vplyvný. Keď niekoho vyhlási za ministra financií daného roka, má to váhu.

Kažimír pri tom nie je nijaký výnimočný ekonomický mág či vizionár. Je to ale mimoriadne schopný manažér, ktorý dokázal do štátnej služby pritiahnuť vynikajúcich mladých profesionálov a vytvoriť im dobré podmienky. Veľký podiel na jeho úspechu majú analytici z Inštitútu finančnej politiky a útvaru Hodnota za peniaze. To oni ho zásobujú faktami, na základe ktorých sa dokáže správne rozhodovať.

Inštitút vzdelávacej politiky bol klonom tohto mechanizmu preneseným do školstva. Jeho úlohou bolo odhaľovať neefektívne míňanie zdrojov. Nielen nákup predražených tovarov a služieb, ale napríklad aj tých úplne zbytočných. Aj akýchkoľvek iných tunelov.

To, že učitelia majú mizerné platy a naše vzdelávanie nestojí za nič, totiž rozhodne neznamená, že školstvo nie je slušnou korisťou. Národniari si ho opakovane neberú preto, lebo chcú pozdvihnúť úroveň národa. V konečnom dôsledku práve ministerka školstva Martina Lubyová je skvelým dôkazom, že ak niekoho prevzdeláte za hranicu jeho schopností, akurát vám napácha omnoho väčšie škody, než by dokázal povedzme pri lopate alebo šijacom stroji.

Slovenská národná strana nehľadí na ministerstvá ako na inštitúcie, ktoré poskytujú verejnosti nejakú konkrétnu službu. Pre národniarov je to legitímny podiel z lupu, ktorý prináleží víťazom volieb. Chce z nich vyžmýkať každý dostupný cent.

Analytici z IVP by v tom Lubyovej nedokázali zabrániť. Kým však boli nezávislí, mohli každý jej krok detailne analyzovať, do posledného centu. A mohli o svojich zisteniach informovať. To by mohlo byť nepríjemné dokonca aj keby sa tie informácie nedostali pred širokú verejnosť.

Fico už dal jasne najavo, že hoci uznáva právo kapitána národniarov ukojiť po dlhej mimoparlamentnej diéte najväčší hlad, bude striktne vyžadovať, aby pri tom použili príbor a dbali na svoje maniere. Hlučné sŕkanie, mliaskanie a grganie im tolerovať nebude. Preto musel po dlhej a pre SNS nesmierne trápnej koaličnej kríze odísť Lubyovej predchodca.

Ministerka je v zložitej situácii. Strana od nej očakáva, že ju nevystaví opätovnému poníženiu, a zároveň dokáže zachovať finančné toky. Hovorí sa, že je to ambiciózna žena. Vie, že keď zlyhá, nikto sa jej už na trhu práce nedotkne ani metrovou tyčou. Aj ona musí z tejto príležitosti vyžmýkať všetko, čo je k dispozícii. Bude o svoju budúcnosť odhodlane bojovať až do posledného učiteľa, ba aj do posledného žiaka.