Súboj Fica so Sulíkom bude stretom civilizácií

Kým hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí klamala o hanobení neexistujúcich hrobov červenoarmejcov v Košiciach, Robert Fico sa pripravoval na to, ako ukáže Kremľu chrbát aj partie pod ním. Veľmi jasne a dôrazne deklaroval, že budúcnosť Slovenska vidí po boku Nemecka a Francúzska. Týmto sa oficiálne začal druhý zápas o charakter krajiny. Či už budú voľby v riadnom termíne alebo predčasné, budeme v nich rozhodovať o základnej civilizačnej otázke ako v roku 1998 - patríme na Západ alebo do Ruskej federácie?

Fico na spoločnom brífingu s Dankom a Bugárom vlastne neohlasoval koniec koaličnej krízy, ale začal volebnú kampaň. Danko sa ukázal ako nestabilný a rizikový partner, takže premiér musí byť pripravený aj na možnosť, že vláda nebude udržateľná.

Tému budúcich volieb určil nominálny líder opozície Richard Sulík. Finančná a neskôr aj migračná kríza preňho predstavovali lacný prístup k popularite. Stačilo nadávať na Brusel, Berlín, Paríž a na všetko cudzie, a preferencie utešene rástli. On je vlastne posledný, komu ešte nedošlo, že najviac zhodnej agendy má s európskou fašistickou internacionálou a s Kremľom.

Diskusia o reformovaní súčasnej EÚ, do ktorej Sulík často a nadšene prispieva, v skutočnosti vôbec neprebieha. So zanovitosťou rozmaznaného spratka v období vzdoru opakuje, že nechce byť v kuchyni, len by si dal pár hrozienok, darmo mu dospelí hovoria, že hrozienka vôbec nie sú na stole, a kto sa nepridá k pečeniu, nebude ani pri delení torty.

Británia, ktorá dlhodobo hatila federalizáciu Únie, sa rozhodla pre odchod, takže Paríž s Berlínom sa okamžite vrátili k pôvodnému projektu superštátu. Národné štáty a národné záujmy, ktoré vyvolali dve svetové vojny, v skutočnosti nikdy neboli záujmami žiadneho národa, len jeho vybraných príslušníkov. Fico už našiel spôsob, ako nemecko-francúzsky produkt predať aj u nás: národno-štátnym záujmom Slovenska je hlbšia integrácia s najúspešnejšími krajinami kontinentu. Bude to niečo stáť, ale bude to stáť za to. Aj v sociálnej oblasti. Ak o tom bude Fico schopný presvedčiť, Sulík je vybavený.

Prvú škaredú ranu dostali liberáli už v okamihu, keď Smer oficiálne podporil v banskobystrických župných voľbách Luntera. Buď SaS stiahne vlastného kandidáta a podporí človeka, ktorého aj arcidiabol Fico, alebo pôjde do rizika, že ak voľby vyhrajú fašisti, bude to „Sulíkova vina“. A naratív by nebol, že liberáli roztrieštili sily protikotlebovskej opozície z hlúposti a márnomyseľnosti. Kdeže. Urobili by z toho vedomú konšpiráciu a mlátili ňou Sulíka po hlave až do volieb. Jediný, kto vraj nevníma svoju ideologickú blízkosť k ĽSNS, je totiž samotný Sulík.

Je napokon celkom možné, že šéf SaS naozaj nechápe, čo znamená zostať  mimo „európskeho jadra“. V minulosti opakovane presvedčil, že ešte aj taký Jano Ľupták stihol o geopolitike viac zabudnúť, ako sa o nej Sulík dokáže naučiť.

Fico našťastie chápe. Kto nebude v jadre, nebude súčasťou spoločného európskeho finančného ani obranného systému. Zostane napospas komukoľvek, kto prejaví záujem. Oblasť bývalých sovietskych satelitov, ktorá nebude vo federalizovanej Európe, okamžite zaberie Ruská federácia. Svoj záujem o pôvodnú sovietsku sféru vplyvu vôbec netají.

Keď hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí oficiálne vyhlasuje hlúposti o poškodzovaní hrobov sovietskych vojakov v absolútnom centre Košíc, kde nikdy nikoho nepochovali, je to signál, že už nie sme kamoši. Kremeľ bude odteraz pokojne aj klamať, aby vo vlastných ľuďoch vyvolával nenávisť k Slovákom. Fico dosiahol bod, z ktorého niet návratu. Bez ohľadu na jeho minulosť a vrcholne nežiadúcich politických parťákov, v strete dvoch civilizácií bude stáť na správnej strane.

Že si nie ste istí, ktorá strana je správna? Predstavte si, že vás zajtra ráno zbavia občianstva a deportujú zo Slovenska. Dostanete na výber – môžete odísť do Mníchova alebo do Jekaterinburgu. Obe mestá sú porovnateľné, majú tak do jeden a pol milióna obyvateľov a sú centrami svojich regiónov. Kam pôjdete?

Bavorsko alebo Ural? Fico alebo Sulík?