Danko je mŕtvy, nech žije Sulík!

Andrejovi Dankovi sa síce vo vládnej koalícii nepáči, no predstava, že by v nej nebol, sa mu zjavne páči ešte menej. K súčasnej vláde nevidí alternatívu, a pokiaľ ide o SNS, ani sa veľmi nemýli. Národniari by sa do žiadnej inej vlády zrejme nedostali. Keby kapitán doviedol krajinu do predčasných volieb, pravdepodobne by to jeho stranu spláchlo.

Danko spočiatku bodoval tým, že po Jánovi Slotovi pôsobil ako triezvy  a racionálny človek. Nesúvislý prejav, bozkávanie výložiek, nemužné fňukanie a detinské hádzanie sa o zem ho o túto výhodu veľmi rýchle pripravili. Čím hysterickejšie teraz bojuje o svoju stratenú dôstojnosť, tým menej mu jej zostáva. Ani to by samé o sebe stále nemuselo byť fatálne.

Podľa čerstvého prieskum Polisu, v ktorom sa už prejavil efekt koaličnej krízy, Danko už klesol na úroveň Borisa Kollára. Šéf národniarov si aj smutne povzdychol, aké ťažké je vládnuť so Smerom, ktorý má toho istého voliča. To najlepšie ukazuje jeho politickú inkompetenciu a diletantstvo.

Keby mal Danko s Ficom zhodného voliča, bol by schopný aspoň bez problémov napĺňať jeho očakávania. Potom by to bola vo voľbách čistá súťaž krásy. Stačilo by mať trochu menej korupčný imidž ako Smer a o pár škandálov menej. Lenže problém je celkom inde – Danko, ako líder národniarov, má byť konzervatívny nacionalista. Nemusí byť rovno nacista, ale účasť vo vláde, ktorej najvyššou prioritou je integrácia do „tvrdého jadra“ Únie, čiže vstup do nejakej formy federácie a postupná likvidácia národného štátu ho, na rozdiel od Fica, zaručene pochová.

Kotleba so Sulíkom vytlačili Fica z Putinovej postele a zahnali ho do kaviarne. Premiérovi síce zostali maniere z kysuckej krčmy, no už sedí pri okrúhlom stolíku so slniečkárskym establišmentom. Nevraživo na seba gánia, k talianskemu espressu servírovanému vo weimarskom porceláne si dávajú francúzsky koňačik a vyrovnávajú sa s myšlienkou, že sa budú musieť tolerovať.

Fica to vynútené spojenectvo nemusí nutne zabiť. Bude sa držať ďalej od práv menšín, nebude zbytočne láskavý k Rómom ani utečencom, ale splní všetko, čo bude podmienkou zotrvania v elitnom spolku blahobytných západniarov. Krajine sa v tomto okamihu ekonomicky darí. Ak Fico ešte rozpustí trochu zo zarobených peňazí medzi pospolitým ľudom a v rozumnej miere obmedzí korupčné správanie straníckeho pozadia, môže byť opäť víťazom volieb.

Možno už Ľuboš Blaha nebude schopný na seba naviazať voliča s rýdzo boľševickým a proruským sentimentom, aj neoľudácke krídlo asi stratí zopár z tých najbigotnejších fanúšikov Tisa, no bohato to vykompenzuje veľkomestský liberál, ktorý so zapchatým nosom a v chirurgických rukaviciach pôjde hodiť hlas Západu – čiže Ficovi a Smeru.

Ak chce Danko vedieť, kam sa strácajú jeho hlasy, nech sa len pozrie, ako v tom istom prieskume utešene rastie Sulík aj Kotleba. Pre nacionalistov sú SaS i ĽSNS spoľahlivou zárukou, že Slovensko nakoniec nebude súčasťou Západu.

Dankovi to už neuveria nikdy. Mal bojovať o akékoľvek „národné záujmy“, „suverenitu“, „kresťanské hodnoty“, „tradičnú rodinu“ a ostatné rekvizity demokracií karpatského typu, nie o Plavčanove milióny na vedu. Teraz je už neskoro.

Aj Danko je už v kaviarni, ale postáva v kúte a nikto si ho nevšíma. Okukal sa, už nie je ani smiešny.