Áno, Obama to dokázal. Zmenil svet na nepoznanie

Yes we did, rozlúčil sa Barack Obama a treba uznať, že to fakt dal. Dokázal veci, ktoré ani tí najpesimistickejší skeptici nemohli predvídať: zlikvidoval množstvo svojich spojencov, Rusku vrátil šancu na obnovenie impéria a svojimi najlepšími úmyslami vydláždil cestu Donaldovi Trumpovi.

Obamov idealizmus môže byť sám o sebe aj veľmi sympatický. Čo je napokon zlé na tom, ak niekto verí, že nielen jednotliví ľudia, ale aj celé národy by sa k sebe mali správať slušne? Problémom sa stala až jeho naivita a diletantstvo pri praktickej realizácii politiky svetovej superveľmoci.

Ako keby sa päťročné dieťa rozhodlo, že opraví plne funkčnú jadrovú elektráreň za plnej prevádzky. Je fascinujúce, že dospelí mu to dovolili. Dvakrát po sebe. Teraz vydesene zízajú na ten rastúci hríb na horizonte a jeden druhého uisťujú, že to hádam nebude až také zlé.

Úplne prvé gesto, ktoré Obama urobil, bolo, že sa všetkým svojim tradičným spojencom, Európy vrátane, otočil chrbtom. No kým v Európe tým vyvolal iba mierne rozpaky, zvyšok planéty obrátil naruby. A potom ho zapálil. V podstate zlikvidoval všetky desaťročia budované a udržiavané mechanizmy, ktoré držali svet v rovnováhe.

Nechal pozabíjať pár diktátorov, ktorí síce spoľahlivo spolupracovali so Západom, ale inak boli fakt nechutní. Ľud dostal šancu, aby si slobodne zvolil svoju vládu a čuduj sa svete, vo väčšine arabského sveta si zvolil náboženský štát. Pretože v tých končinách je to prosto najférovejšia, najpredvídateľnejšia a najstabilnejšia forma vlády, akú vôbec poznajú. Assada sa síce zabiť nepodarilo, ale už aj jeho oslabenie stvorilo Islamský štát. Liberálna demokracia je v arabskom svete asi takou príťažlivou predstavou, ako v západnej Európe kalifát.

Ďalšia vec, ktorú Obama nepochopil, je význam hrubej sily v medzinárodnej politike. Ak urobíte voči svojim tradičným nepriateľom zmierlivé gesto, nevyužijete jeho nechránený rozkrok na poriadny kopanec, či nedajbože ešte aj nastavíte druhé líce, nebude to brať ako začiatok priateľstva, ale ako prejav slabosti. Obzvlášť, ak tradičný nepriateľ hovorí po rusky.

Nebolo žiadnym tajomstvom, že Vladimír Putin Obamom celkom otvorene pohŕdal ako slabochom. Postupne si mohol dovoliť také veci, o ktorých predtým nemohol ani snívať.

Vezmime si len anexiu Krymu. Ukrajina v roku  1994 súhlasila, že sa vzdá svojho jadrového arzenálu a na oplátku sa USA, Veľká Británia a Rusko zaviazali, že budú garantovať jej hranice a územnú celistvosť. V okamihu, keď obsadil Krym, neporušil túto zmluvu len Putin, ale aj Američania a Briti, ktorí nezasiahli. Rusko dnes môže prakticky čokoľvek. Predovšetkým obnoviť svoju ríšu v pôvodných sovietskych hraniciach a sférach vplyvu, čo je jeho oficiálne deklarovaný politický cieľ.

Máte ešte doma staré učebnice ruštiny? Pustite sa do nich. Azbuku budete čoskoro potrebovať, prinajmenšom v úradnom styku.

Severoatlantická aliancia, jediný reálny garant európskej bezpečnosti, sa rozpadá. Turecko je členom už len formálne a ďalšie krajiny ho budú nasledovať.

Ako veľmi a na koľkých úrovniach zbabral Obama svoju politiku aj doma, nás tak veľmi zaujímať nemusí. Sľuboval veci, ktoré splniť nemohol a prejavil sa ako taký americký Robo Fico. Trump nevyhral voľby, to Obama ich pre Hillary Clinton prehral. Obrovské množstvo sklamaných demokratov ju prosto nešlo voliť.

Amerika dnes skutočne nie je taká „veľká“ ako bola pred Obamovým nástupom. Preto Trumpovi ten jeho slogan tak dobre fungoval. Obama ho stvoril presne tak, ako stvoril Fico Kotlebu. Bol to naozaj taký menej bystrý chalan so zápalkami. Trump, to je už ten hríbik na horizonte.

Nevadí. Hádam to nebude až také zlé.