Ceny plynu na trhoch klesajú, odborníci ale varujú pred bumerangovým efektom

BRATISLAVA / Cena plynu klesá a nielen tá krátkodobá. Dôvodom je teplejšie počasie, jednotný postoj Únie a pripravenosť odrezať sa od ruského plynu. Cena tejto komodity je ale stále väčšia ako bola pred ruskou okupáciou Ukrajiny. Neistotu ale zvyšuje aj to, že Moskva neplatí za prepravu plynu, o čom informoval český prepravca. Slovenskí ekonómovia preto varujú našu vládu pred zdaňovaním náhodne vybraných spoločností - ako je napríklad Eustream.

Ceny zemného plynu v Európe klesli na najnižšiu úroveň od novembra 2021, a to na hodnotu niečo cez 64 eur za megawatthodinu. Je za tým najmä mierna zima, ale aj stále lepšia pripravenosť Európy prežiť bez ruského plynu. Na trhu s plynom dochádza k zmenám k lepšiemu nielen pri krátkodobých kontraktoch, ale aj pri dlhodobých. "Ceny na roky 2025 a 2026 sa pohybujú na úrovni rádovo 35 - 36 eur za megawatthodinu, čo je len dvojnásobok tých štandardných dlhodobých priemerných cien," povedal Stanislav Pánis, analytik J&T banky.

To je dôležitá informácia aj pre nášho regulátora, ktorý pracuje práve s takýmito cenami a údajmi. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zároveň v stredu, 4. januára, informoval, o koľko sa ceny zdvihnú tento rok. "Na základe mimoriadnych opatrení vlády SR sa skutočne uplatňované ceny za dodávku plynu v roku 2023 zvýšia v priemere o necelých 16 percent," informoval Radoslav Igaz, hovorca ÚRSO.

Odborníci ale varujú, že tieto opatrenia pri zlom hospodárení štátu a následnom nešetrení práve pre reguláciu môžu spôsobiť bumerangový efekt už v roku 2024 a neskôr. "O to viac budú rásť ceny energií v ďalších rokoch," vyjadril sa Peter Kažimír, guvernér NBS. Ani poklesy cien od jesene oproti astronomickým cenám v lete ešte nedávajú istotu, že sa to opäť nezmení. "To, že teraz tie ceny krátkodobo poklesli, neznamená, že nemôžeme o pár týždňov vidieť opačný vývoj," povedal Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ SPNZ.

V stredu napríklad český prepravca plynu informoval, že Rusi prestali platiť za plyn, ktorý tečie jeho potrubím. Slovenský Eustream zatiaľ problémy s dodávkami a platbami nehlási. "K takémuto vývoju u nás nateraz nedošlo, svedčí ale o tom, že situácia je veľmi neprehľadná a riziká negatívneho výhľadu sú veľmi reálne," informoval Pavol Kubík, špecialista externej komunikácie Eustream.

Okrem tejto stálej svetovej neistoty má ale Slovensko ešte jeden veľký problém, a to neistotu na domácej pôde. Nápadov, koho zdaniť, aby sa plátal rozpočet a bolo na sanovanie energetickej krízy a inflácie, bolo viacero. Najnovšie s týmto problémom bojuje práve Eustream. "Čelí dnes zavedeniu novej majetkovej dane, a to v extrémnej výške, na ktorú v niektorých scenároch ani nemusíme mať dostatok zdrojov," doplnil Kubík.

Prezidentka SR túto novelu vrátila z dôvodu, že sa daňou neohrozí len bezpečnosť firmy, ale aj energetika celej krajiny. Takýmto nápadom nerozumejú ani odborníci a ekonómovia. "Eustream je napríklad spoločnosť, ktorá naopak dopláca na tento konflikt, pretože v porovnaní s minulými rokmi prepravuje výrazne nižšie objemy plynu," informoval Kvasňovský. Nie je jednoduché predpovedať, ako sa situácia vyvinie, jasné ale je, že energetika a biznis potrebujú istotu. "Tam by mali byť trendy a smer stanovené snáď na dekádu dopredu, pretože tá energetika je ako taký tanker, ktorý sa potom ťažko zastavuje a otáča," uzavrel Pánis.