Zahraničné investície potiahli Slovensko na výslnie

Zahraničné investície pomohli slovenskému hospodárstvu postupne sa prepracovať medzi ekonomických ťahúňov regiónu.

Zahraničné investície pomohli po rozpade federácie podkapitalizovanému slovenskému hospodárstvu postupne sa prepracovať medzi ekonomických ťahúňov regiónu.

Investori začali vo väčšom počte prichádzať do krajiny hlavne po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá presadila viaceré ekonomické reformy a rozbehla masívnu privatizáciu štátom ovládaných podnikov. Motorom hospodárskeho rastu sa v posledných rokoch stali najmä firmy z automobilového sektora.

Podľa údajov centrálnej banky (NBS) dosiahli zahraničné investície na Slovensku ku koncu vlaňajška 483,6 miliardy korún, čo bola takmer tretina z vytvoreného hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Pred desiatimi rokmi pritom nedosahovali ani desatinu výkonu ekonomiky. Najvyššie investície doteraz na Slovensko umiestnili firmy z Holandska, Nemecka, Rakúska a Talianska.

V období prvých rokov po rozpade bývalého spoločného štátu sa investori Slovensku skôr vyhýbali. Krajina sa začala tešiť väčšej priazni zahraničného kapitálu až koncom 90. rokov, keď kabinet Vladimíra Mečiara po voľbách v roku 1998 vystriedala nová reformná garnitúra pod vedením Dzurindu. Tá zatraktívnila podnikateľské prostredie a pomohla Slovensku postupne sa vymaniť z medzinárodnej izolácie.

"Oproti Mečiarovej ére sa počas prvej Dzurindovej vlády prílev zahraničných investícií viac ako zdvojnásobil," poznamenala analytička ING Bank Lucia Šrámková. Prispelo k tomu ozdravovanie bankového sektora, prienik zahraničných investorov do strategických podnikov a významne narástli z pohľadu ekonomiky aj oveľa dôležitejšie investície na zelenej lúke, dodala. Časť peňazí z privatizácie štát odložil na úhradu nákladov dôchodkovej reformy.

Vláda sa snažila prilákať zahraničný kapitál aj poskytovaním investičných stimulov, napríklad v podobe daňových prázdnin alebo príspevkov na vytvorené pracovné miesta. Príchod investorov niekedy sprevádzali problémy so zaberaním pôdy súkromných vlastníkov, známy bol zdĺhavý výkup pozemkov pre kórejskú automobilku KIA Motors pri Žiline.

Motorom rastu slovenskej ekonomiky sa v posledných rokoch stal predovšetkým automobilový priemysel. Po bratislavskom závode nemeckého koncernu Volkswagen vyrástli v krajine ďalšie dve fabriky; pridali sa k nemu kórejská KIA a francúzsky PSA Peugeot Citroën. Automobilky so sebou pritiahli sieť dodávateľov a pomohli výrazne znížiť mieru nezamestnanosti v regiónoch. Väčšie investície smerovali tiež do elektrotechnického priemyslu, ktorý reprezentujú hlavne závody kórejského Samsungu a japonského výrobcu elektroniky Sony.

Podľa Šrámkovej je stredoeurópsky región stále najviac atraktívny pre investorov z klasického strojárenského priemyslu. "Je to dané historickými podmienkami a kvalifikovanou pracovnou silou, ktorej nedostatok však môže v ďalších rokoch pôsobiť ako mierne negatívum," myslí si.

Pri porovnaní zahraničných investícií na jedného obyvateľa sa Slovensko postupne odlepilo z chvosta krajín Vyšehradskej štvorky. Časom predbehlo Poľsko a dostalo sa približne na úroveň Maďarska, ktoré v týchto štatistikách dominovalo v regióne v 90. rokoch.