Ekonomické analýzy 24: "Domácnosti môžu za plyn zaplatiť o polovicu viac," upozorňuje riaditeľ SPP Michal Malík

BRATISLAVA / Plán Európskej únie ukončiť závislosť od ruských energií do roku 2027 naberá konkrétnejšie kontúry. Ministri členských štátov sa dohodli na spoločnom postupe, proti však naďalej ostáva Slovensko a Maďarsko. O dôsledkoch tohto kroku diskutovali v relácii Ekonomické analýzy 24 obchodný riaditeľ SPP Michal Ľalík a analytik portálu Energia Radovan Potočár.

Odstrihnutie od ruských energií – čo to znamená pre Slovensko

Podľa Michala Ľalíka zatiaľ neexistuje jednotný legislatívny návrh.

„Máme tu pozíciu Európskej komisie, parlamentu a Rady ministrov a tie návrhy sú diametrálne odlišné,“ uviedol.

Kým parlament by chcel zákaz už od 1. januára 2026, Komisia a členské štáty počítajú s rokom 2028. „My súhlasíme s cieľmi tohto programu, ale nesúhlasíme so spôsobom, akým je prijímaný,“ dodal Ľalík s tým, že chýba analýza dopadov aj kompenzačný mechanizmus pre krajiny ako Slovensko či Maďarsko.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: O návrhu štátneho rozpočtu

Ambície Bruselu verzus realita

Analytik Radovan Potočár upozornil, že Európsky parlament často prichádza s „ambicióznejšími, no od reality odtrhnutými návrhmi“.

„V tomto prípade by pozícia parlamentu znamenala, že o dva mesiace sa má kompletne prekresliť mapa európskej energetiky. To je naozaj šibeničný termín,“ povedal Potočár. Podľa neho je pravdepodobnejší kompromis okolo roku 2028, kedy majú členské štáty pripraviť národné plány diverzifikácie. Slovenské zmluvy s Gazpromom a riziko arbitráže SPP má s ruským Gazpromom platnú zmluvu do roku 2034.

„Arbitráži sa vyhneme asi naozaj veľmi ťažko,“ priznal Ľalík.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Ceny potravín na Slovensku sú stále vysoko

Podľa neho by Slovensko nedokázalo plniť kontrakt nie vlastnou vinou, ale pre novú európsku legislatívu. „Môže ísť o desiatky miliárd eur, ak by nastal najhorší scenár,“ upozornil.

Pomoc z EÚ a možnosti alternatívnych trás EÚ podľa Ľalíka môže členským štátom pomôcť len právne, nie finančne. Potočár vysvetlil, že Slovensko má síce plynovodné prepojenia na všetky smery, no nie všetky sú reálne použiteľné.

„Na Slovensko už prúdia dodávky z Česka, Rakúska aj Nemecka, ale nie všetky trasy sú ekonomicky výhodné,“ povedal.

Za perspektívnu označil trasu z Maďarska, kde sa do budúcna otvára možnosť využívať rumunskú ťažbu. Ľalík dodal, že na úrovni EÚ už prebiehajú rokovania o posilnení infraštruktúry.

„Perióda dvoch rokov, o ktorej sa hovorí, nie je náhodná. Počas nej sa má posilniť preprava plynu zo západu do Česka a ďalej na Slovensko,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Majetok slovenských domácností

Dopad na ceny pre domácnosti a podniky

„Z objemového hľadiska problém mať nebudeme. Budeme si však musieť plyn prepraviť sami – a to ho predraží o 10 až 20 percent,“ povedal Ľalík. Premiér Robert Fico odhadol zdraženie o 30 až 50 percent, čo Potočár označil za realistické.

„Podľa regulačného vzorca by to mohlo byť okolo 35 percent,“ dodal analytik. Ľalík upozornil, že rozdiel medzi Slovenskom a Západom je už dnes zreteľný.

„Slovensko je aktuálne jednou z najdrahších krajín v EÚ, plyn je u nás o tri až šesť eur drahší ako na Západe, “ upozorňuje.

Prečítajte si tiež

Ekonomické analýzy 24: Dotácie pre 90 % domácností nie je adresná pomoc, upozorňuje Šuster

Pripravenosť na zimu

„Napriek tomu, že máme menej plynu ako minulý rok, sme pripravení veľmi dobre,“ ubezpečil Ľalík. Zásobníky SPP sú podľa neho naplnené na 97 percent. Potočár doplnil, že problém s nedostatkom nehrozí. „Plynu je dosť, riziko prerušenia dodávok aktuálne nevidím, “ potvrdzuje.

Vplyv na európsku konkurencieschopnosť

„Sme pripravení z hľadiska zdrojov, ale nie z finančného pohľadu,“ konštatoval Ľalík.

Potočár dodal, že EÚ sa síce zbaví rizika ruských manipulácií, no „vysoké ceny oslabia konkurencieschopnosť priemyslu“.

Podľa Ľalíka je predstava, že trh s LNG zaplaví Európu lacným plynom, nereálna. „Producenti nebudú sami sebe zrážať ceny. Skôr sa budú snažiť udržať jemný nedostatok, aby si udržali vyššie zisky, “ upozorňuje.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Trhy rastú, ale neistota pretrváva

LNG a nová závislosť od Spojených štátov

„My sa zbavujeme závislosti na Rusku, ale vytvárame si novú – na LNG,“ upozornil Ľalík.

Pripomenul, že podiel skvapalneného plynu v Európe vzrástol z 15 na takmer 40 percent. Podľa Potočár však nejde o rovnaký typ závislosti. „V prípade plynu už nejde o skutočnú závislosť, keďže objemy z Ruska sú dnes minimálne, “ vyjadruje sa.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Druhý pilier zostane nedotknutý, no zmeny sa chystajú

Stav zásob a výhľad do budúcnosti

„Plyn bude ešte veľmi dlho hrať prím v energetickom mixe,“ povedal Ľalík. Alternatívy ako biometán či vodík podľa neho prídu až postupne. Potočár súhlasí. „Najoptimistickejšie scenáre hovoria, že biometán by mohol pokryť do desať percent spotreby, realita však bude nižšia, “ súhlasí.

Aj preto obaja experti očakávajú, že zemný plyn zostane dôležitou súčasťou slovenskej energetiky ešte celé desaťročia.