Zadlžovanie Slovákov narastá, približujeme sa k vyspelým krajinám

BRATISLAVA / Zadlžovanie Slovákov narastá čoraz rýchlejším tempom a vklady v bankách výrazne zaostávajú. Tým, že sa meníme zo sporiaceho národa na národ zadĺžený, sa približujeme vyspelým krajinám.

Takmer tri štvrtiny Slovákov sporia z preventívnych dôvodov, aby si do budúcna vytvorili finančnú rezervu a mali pocit istoty. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre mBank uskutočnila agentúra MNS Market Research. Tento prieskum však zároveň ukazuje, že peniaze, ktoré máme v banke veľmi nezhodnocujeme. Väčšina ľudí, až 69 percent využíva kombináciu bežného a sporiaceho účtu, 20 percent si ukladá peniaze na termínované vklady. A len 16 percent dáva peniaze do investičných fondov. 

Do podielových fondov investujeme menej ako je priemer Európy. "Máme pomerne nízku finančnú gramotnosť. Ľudia nevedia, aké sú výhody a nevýhody. Zistilo sa, že ľudia ťažko znášajú stratu. Oveľa ľahšie znášajú, keď o niečo prídu, čo nezískali napr. ten potenciálny výnos, ktorý môžu získať," vysvetľuje analytik financnahitparada.sk Pavel Škriniar.

Prieskumy ukazujú, že Slováci chcú mať peniaze pod kontrolou a k dispozícii v prípade potreby. Aj podľa prieskumu Poštovej banky, ľudia čoraz viac dávajú svoje peniaze na sporiace účty a neviazané vklady. "Ľudia chcú mať tie peniaze flexibilnejšie. Nevyberajú peniaze, ale preskupujú ich v rámci banky. Napríklad z termínovaného na sporiaci," myslí si hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Ďalej tvrdí, že dôležitejšia ako suma, ktorú si sporíme je pravidelnosť sporenia. V prieskume sa zaujímali aj o výšku, akú si ľudia mesačne sporia.

Z prieskumu tiež vyplýva, že veľká väčšina ľudí si sporí len "po troške". Až 69 percent Slovákov si dáva na neviazané vklady do sto eur mesačne. Druhá najčastejšia výška vkladu je od 1 000 do 5 000 Eur. Takýchto vkladov je však iba osem percent.