Studená sprcha pre Slovákov: Januárové výplaty priniesli menej peňazí do peňaženiek
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Archív: Deficit verejných financií neklesá, naopak, dlh neustále narastá.
BRATISLAVA – Prvé tohtoročné výplaty priniesli pre mnohých Slovákov nepríjemné prekvapenie. Ak zamestnávateľ v roku 2026 nezvýšil hrubú mzdu, zamestnancom prišla nižšia čistá mzda než vlani. Na sociálnej sieti na to upozornil daňový expert Jozef Mihál, ktorý zverejnil porovnávaciu tabuľku čistých príjmov za roky 2025 a 2026.
Na sociálnej sieti na to upozornil daňový expert Jozef Mihál, ktorý zverejnil porovnávaciu tabuľku čistých príjmov za roky 2025 a 2026. Podľa Mihála ide o plošný jav, ktorý sa týka všetkých príjmových pásiem. „Máme tu prvé tohtoročné výplaty – za január 2026. Ak vám zamestnávateľ oproti roku 2025 nezvýšil hrubú mzdu, dostanete v čistom menej,“ napísal.
Konkrétne príklady podľa jeho prepočtov:
• pri hrubej mzde 1 000 € dostane zamestnanec v čistom približne o 5 € menej,
• pri hrubej mzde 1 500 € je to asi o 9 € menej,
• pri hrubej mzde 2 000 € ide už o pokles približne o 13 € mesačne.
Čím vyššia hrubá mzda, tým väčší pokles čistého príjmu. Mihál vyzval ľudí, aby sa „našli v tabuľke“ a porovnali si vlastnú situáciu.
Slovenské mzdy patria k najnižším v EÚ
Ako sme už informovali, Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšími priemernými mzdami v Európskej únii. Podľa dát think-tanku MESA10 dosiahla priemerná hrubá mzda v 1. kvartáli 2025 1 518 eur, čo je tretia najnižšia hodnota v EÚ – horšie sú už len Grécko a Bulharsko. Ešte v roku 2014 bolo Slovensko tesne za Českom a Poľskom, dnes nás však predbehli všetci susedia – dokonca aj Rumunsko, kde je priemerná hrubá mzda približne 1 816 eur.
Pre porovnanie:
• Česko: ~ 1 900 €,
• Poľsko: nad 2 000 €,
• Maďarsko: ~ 1 700 €.
Slovenský zamestnanec s priemernou mzdou tak zostáva „chudobným príbuzným“ regiónu.
Podľa ekonómov MESA10 je problémom najmä dlhodobá orientácia štátu na sociálne transfery namiesto investícií do ekonomiky. „Peniaze daňových poplatníkov nejdú tam, kde by mohli pomôcť ľuďom vymaniť sa z chudoby,“ upozorňujú analytici.
Vysoké dane tlačia na príjmy aj ceny
Slovensko zároveň patrí medzi krajiny s najvyššou daňovou záťažou v EÚ. Základná sadzba DPH dosiahla v roku 2025 23 %, čo nás radí na 8. miesto v celej Únii. Vyššie DPH majú už len krajiny ako Maďarsko (27 %) či Švédsko (25 %).
V praxi to znamená, že ak Slovákovi v roku 2026 zamestnávateľ nezvýšil hrubú mzdu, jeho životná úroveň sa pravdepodobne zhoršila:
• dostal menej peňazí v čistom,
• a zároveň čelí vyšším cenám.
Mihál preto odporúča ľuďom sledovať svoje výplatné pásky a porovnať si ich s minulým rokom. Jeho tabuľka jasne ukazuje, že bez mzdového rastu sa reálny príjem väčšiny zamestnancov znižuje.