Ekonómovia: Slovensko má 8. najvyššiu DPH v Európskej únii. Služby tomu nezodpovedajú

BRATISLAVA – Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou daňovou záťažou v Európskej únii. Podľa analýzy think-tanku MESA10 dosiahla základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) v roku 2025 úroveň 23 %, čo nás radí na 8. miesto spomedzi všetkých členských štátov EÚ.

Vyššie sadzby než Slovensko majú iba Maďarsko (27 %), Fínsko (25,5 %), Švédsko (25 %), Chorvátsko (25 %), Dánsko (25 %), Grécko (24 %) a Estónsko (24 %). Naopak, viaceré krajiny majú DPH výrazne nižšiu – napríklad Luxembursko 17 %, Malta 18 % či Nemecko a Cyprus 19 %.

Analytici MESA10 upozorňujú, že Slovensko má jednu z najvyšších základných sadzieb DPH a zároveň aj najvyššiu firemnú daň v regióne. To znamená, že daňové zaťaženie obyvateľov aj firiem je v porovnaní s okolitými krajinami extrémne vysoké.

MESA10

​

Daň z príjmu firiem a dividend

Okrem DPH je Slovensko špecifické aj vysokým zdanením firiem. Daň z príjmu právnických osôb (DPPO) je na Slovensku stanovená na 24 %, čo je najviac v regióne. Pre porovnanie – v Rakúsku je sadzba 23 %, v Česku 21 %, v Poľsku 19 % a v Maďarsku len 9 %.

Pokiaľ ide o daň z dividend, Slovensko patrí k nižšiemu priemeru s úrovňou 7 %. No celkový efekt je iný: kým napríklad v Rakúsku majú firmy nižšiu DPPO, no vysokú daň z dividend (27,5 %), na Slovensku je záťaž na firemné zisky koncentrovaná priamo cez vysokú DPPO. Inými slovami – Slovensko zdaňuje firmy viac už pri tvorbe zisku.

MESA10

​

Zdanenie práce je nad európskym priemerom

Slovensko podľa ekonómov nepatrí medzi najhoršie iba v oblasti DPH a DPPO, ale aj v zdanení práce. Pri priemernej mzde v roku 2024 dosiahlo daňovo-odvodové zaťaženie ceny práce na Slovensku 42,6 %, čo nás radí medzi krajiny s najvyšším zdanením práce v EÚ.

Vyššie čísla majú už len štáty ako Belgicko (52,4 %), Nemecko (47,9 %), Francúzsko (47,2 %), Taliansko (47,1 %), Rakúsko (47 %) a Slovinsko (44,6 %). Slovensko je tak v spoločnosti štátov s dlhodobo vysokým daňovým a odvodovým zaťažením, ktoré často patrí k brzdám hospodárskeho rastu.

Daňová záťaž rastie, kvalita služieb klesá

„V uplynulých mesiacoch sme vykonali komparatívnu analýzu verejných výdavkov Slovenska a susedných krajín. Hľadali sme odpoveď na otázku, či je kvalita verejných služieb na Slovensku adekvátna výške daní,“ priblížil výkonný riaditeľ MESA10 Ján Marušinec.

Analýzu vypracovali v rámci druhého ročníka projektu s názvom „Čo dostávam za svoje dane“, kde odborníci skúmali, akú kvalitu verejných služieb dostávajú občania za dane a odvody, ktoré platia. Zistenia sú podľa nich nelichotivé – Slováci platia jedny z najvyšších daní v EÚ, no úroveň služieb je podpriemerná.

Prečítajte si tiež

ANALÝZA: Luxusné mzdy politikov. V rámci EÚ sa Ficovi a Orbánovi darí najlepšie

​

Sociálny populizmus namiesto reforiem

Podľa analytikov je problémom, že sa vyššie daňové príjmy nevyužívajú efektívne. Ekonomický analytik MESA10 Meravý hovorí, že peniaze často nesmerujú tam, kde by pomohli riešiť skutočné problémy. „Na Slovensku sa v posledných rokoch zvyšuje štedrosť sociálneho systému, ale nie je to udržateľné. Slúži to len na kupovanie si popularity vládnymi stranami.“

Príkladom je dôchodkový systém. Hoci jeho štedrosť prekračuje reálne možnosti štátu, výška starobných dôchodkov patrí k druhým najnižším v regióne – a to aj po započítaní trinásteho dôchodku. Takýto prístup podľa MESA10 vedie k začarovanému kruhu.

Slováci platia viac, dostávajú menej

Analýza preto uzatvára, že Slovensko je v nelichotivej situácii: obyvatelia aj firmy patria medzi najviac zdaňovaných v Európe, no kvalita verejných služieb zaostáva za väčšinou okolitých krajín. „Naše zistenia, žiaľ, nevyznievajú dobre pre Slovensko. Ďalšie zvyšovanie daní zaostávanie Slovenska za okolitými štátmi ešte viac prehĺbi,“ dodal Marušinec.

​