Konsolidácia bez efektu: Verejné financie smerujú k neudržateľnosti, varujú experti
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Verejné financie Slovenska sú podľa odborníkov v neudržateľnom stave a bez razantných opatrení môže krajina čeliť vážnym problémom už v priebehu jednej generácie. Analýza ukazuje rastúci dlh, slabý ekonomický výkon aj neefektívne vládne opatrenia, ktoré situáciu skôr zhoršujú než riešia.
Slovensko stojí pred vážnou výzvou: ozdravenie verejných financií sa dlhodobo nedarí a krajina sa podľa expertov približuje k rizikovému scenáru. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 5,5 % HDP, čo v prepočte znamená potrebu konsolidácie vo výške približne 7,9 miliardy eur.
"Ak by sme nič nezmenili, otázka nie je či, ale kedy sa dostaneme do bankrotu – či to bude o desať alebo pätnásť rokov," upozornil člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Podľa neho je kľúčové konať okamžite, pretože odkladanie riešení problém len prehlbuje.
Tretí najhorší stav v histórii
Súčasný stav verejných financií patrí medzi najhoršie od ich sledovania. Horší bol len po finančnej kríze v roku 2009 a počas pandémie. Paradoxom je, že dnes krajina nečelí porovnateľne silnej kríze, no napriek tomu sú financie v kritickom stave.
Za zhoršením stoja viaceré faktory: slabší hospodársky rast v eurozóne, externé šoky ako obchodné clá či geopolitické konflikty, ale aj domáce rozhodnutia vlády. Medzi najvýraznejšie patria vyššie výdavky, neefektívne konsolidačné balíky a slabý výber niektorých daní.
Zvyšovanie daní dusí ekonomiku
Vláda v posledných rokoch prijala viacero konsolidačných opatrení, no podľa odborníkov ich efekt prakticky zanikol. "Takmer všetko z posledného balíka sa rozplynulo v nových výdavkoch alebo horšom manažmente rozpočtu," konštatoval Šuster.
Ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník hovorí dokonca o "špirále konsolidácie", kde zvyšovanie daní dusí ekonomiku, spomaľuje rast a následne znižuje príjmy štátu. To vedie k potrebe ďalších opatrení, ktoré problém prehlbujú.
Vláda ignoruje vlastné pravidlá
Podľa Páleníka vláda zároveň ignoruje vlastné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a posúva si ciele smerom k vyšším deficitom. Kým v minulosti bol cieľom vyrovnaný rozpočet, dnes sa za úspech považuje aj 4-percentný deficit.
Odborníci upozorňujú aj na konkrétne opatrenia, ktoré zhoršili situáciu. Medzi najkritizovanejšie patrí zdvojnásobenie 13. dôchodkov či daňové zaťaženie, ktoré oslabuje podnikateľské prostredie a ekonomický rast.
Čo treba urobiť?
Odborníci sa zhodujú, že riešenie existuje, no vyžaduje kombináciu rýchlych aj dlhodobých krokov. Medzi kľúčové opatrenia patria:
- zníženie neefektívnych výdavkov a lepšie cielenie sociálnych dávok,
- zlepšenie podnikateľského prostredia, napríklad zrušením niektorých daní,
- podpora hospodárskeho rastu cez investície do inovácií, vzdelávania a technológií,
- efektívnejšie čerpanie eurofondov a boj proti korupcii.