Konsolidácia na úkor živnostníkov: Štát podľa zamestnávateľov miliardu neušetrí

BRATISLAVA – Vláda počas uplynulého týždňa schválila zákon v súvislosti s tretím balíkom konsolidačných opatrení v celovej sume 2,7 miliardy eur. Vládni predstavitelia pritom hovorili, že štát na svojich výdavkoch ušetrí 1,3 miliardy. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) však prišla s rozdielnymi číslami.

„Predložený návrh konsolidačného balíka považujeme za nesystémový a podkopávajúci konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ktorá už dnes výrazne zaostáva v porovnaní so susediacimi krajinami a celou EÚ,“ uviedla vo svojom stanovisku RÚZ.

Upozornila na to, že konsolidovať musia najmä kvôli nekontrolovateľným rastom výdavkov, ktoré ale neboli vynaložené na produktívne investície, ktoré by podporili budúci rast slovenskej ekonomiky, práve naopak. RÚZ poukazuje napríklad na plošnú energopomoc, 13. dôchodky, vlaky či obedy zadarmo.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga

TASR

​

Vláda podľa RÚZ zavádza

Ministri počas uplynulého týždňa deklarovali odhodlanie šetriť vo svojich rezortoch prostredníctvom znižovania prevádzkových a personálnych nákladov, racionalizácie inštitúcií a prehodnocovania investícií. Konkrétne vyčíslenie jednotlivých opatrení v rezortoch však doposiaľ vláda nepredstavila. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v relácii Politika 24 uviedol, že štát má šetriť približne 1,3 miliardy eur. 

„Je to najväčšie šetrenie na štáte. V prvej aj druhej vlne sme hovorili o úsporách na úrovni 5 až 10 percent, teraz je tá suma skutočne veľká,“ zdôraznil. Dodal, že ilúzie o „osekaní polovice štátu“ sú nereálne, keďže približne 90 percent výdavkov je obligatórnych a vyplývajú priamo zo zákona.

RÚZ ale prišla s rozdielnymi číslami. „Vláda zavádzajúco tvrdí, že úspory na strane štátu dosiahnu 1,1 miliardy eur. Ale počíta do toho aj financovanie dotácií energií z EU fondov za cca 400 mil. eur. Reálne tak úspory na prevádzke štátu majú dosiahnuť 700 mil. Eur. K tomu sa má dospieť rušením a zlučovaním úradov, hoci zatiaľ nebola vypracovaná žiadna legislatíva, ktorá by k tomuto smerovala a individuálnymi vnútornými opatreniami na znižovanie prevádzkových nákladov, bez ich bližšej špecifikácie,“ uviedla RÚZ.

Podľa zamestnávateľov budú úspory na mzdových nákladoch nevyhnutné, najmä keď rast miezd na Slovensku v uplynulých rokoch poháňalo hlavne zvyšovanie platov vo verejnej správe. RÚZ zároveň upozorňuje, že skúsenosti z minulosti (napríklad reforma ESO) nedávajú veľa dôvodov na optimizmus. O to viac, že vláda nemá v úmysle zasiahnuť ani do odmeňovania zamestnancov, ktorí už dnes zarábajú nadpriemerne.

+22 fotiek

3. KONSOLIDÁCIA VEREJNÝCH FINANCIÍ

​

Dodatočné zaťaženie pre živnostníkov

Zamestnávatelia poukazujú aj na neprimerané dosahy najmä na živnostníkov. RÚZ upozorňuje, že zvýšenie vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov SZČO zo súčasných 50 % na 60 % priemernej mzdy znamená skokový nárast minimálnych odvodov, ktorý v kombinácii so zvýšením sadzby zdravotných odvodov predstavuje v roku 2026 dodatočné zaťaženie až 969 eur ročne.

Pre živnostníkov s nižšími príjmami to znamená, že len na odvodoch odvedú viac než 40 % svojich tržieb, čo môže byť pre mnohých likvidačné. Zamestnávatelia zdôrazňujú, že tento zásah nevedie k vyšším dôchodkom, ale naopak, v prípade zániku živností sa príspevok do systému stane nulovým. 

„Nesúhlasíme so zvýšením vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov SZČO zo súčasných 50% na 60% priemernej mzdy v hospodárstve spred 2 rokov nakoľko je s tým spojený skokový nárast povinných minimálnych odvodov a tým pádom aj rast ich daňového a odvodového zaťaženia,“ uviedla RÚZ. 

Čo to v praxi znamená?

Kritizujú tiež skrátenie „odvodových prázdnin“ na šesť mesiacov. „Toto opatrenie zavádza druhú vrstvu minimálneho sociálneho odvodu vo výške 26% VZ. Už tento samotný fakt predstavuje nesystémový krok, keďže po novom budeme mať minimálny sociálny odvod vo výške 26% priemernej mzdy, potom minimálny sociálny odvod vo výške 60% priemernej mzdy. Povinnosť platiť tento odvod už po 6 mesiacoch od začatia podnikania bude mať dopady na vznik nových SZČO,“ dodala RÚZ.