Slováci patria medzi najmenej finančne pripravené národy na dôchodok

BRATISLAVA / Medzinárodný prieskum odhalil alarmujúcu situáciu. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou finančnou pripravenosťou na dôchodok. Iba Gréci sú na tom horšie.

Slováci zjavne podceňujú dôležitosť zabezpečenia si finančnej pohody v starobe. Podľa výsledkov rozsiahleho online prieskumu skupiny NN o dlhovekosti, index pripravenosti na dôchodok u nás dosahuje len 4,3 z 10. To je hlboko pod medzinárodným priemerom.

Nevedomosť a nedostatočné sporenie

Šokujúce je, že iba 14 % Slovákov má predstavu o tom, koľko peňazí bude na dôstojný život v dôchodku potrebovať. A len 12 % z nich vie, akú sumu by si mali mesačne odkladať. Ešte horšie je, že túto sumu si v skutočnosti odkladá len 11 % respondentov.

Sen o skoršom dôchodku a realita odkladaného sporenia

Slováci by chceli ísť do dôchodku v priemere už v 59 rokoch. To je o 1,5 roka skôr ako je medzinárodný priemer. Paradoxom je, že si na dôchodok začínajú sporiť až po dovŕšení 34. roka.

Prečítajte si tiež

Trináste dôchodky či rodičovský príspevok? Prieskum ukázal, ktoré dávky by Slováci škrtli

​

Kto je na tom lepšie?

Na opačnom konci rebríčka stoja Česi, Holanďania a Turci. Tí sa môžu pochváliť oveľa lepšou pripravenosťou na dôchodok.

Peniaze a zdravie: Základ spokojného starnutia

Respondenti v prieskume sa zhodli, že najdôležitejšie predpoklady pre úspešné starnutie sú finančné zabezpečenie a pevné zdravie. Pocit pripravenosti majú najmä ľudia s vyšším vzdelaním a úsporami.

Druhý pilier nestačí?

Na Slovensku využíva väčšina opýtaných nejakú formu dôchodkového sporenia, pričom druhý pilier je najrozšírenejší. "Druhý pilier prešiel za posledné obdobie významnými zmenami. Vďaka legislatívnej úprave došlo k presunu značnej časti sporiteľov z dlhopisových dôchodkových fondov do indexových dôchodkových fondov. Pre vyšší príjem na dôchodku by obyvatelia Slovenska mali zvážiť aj tretí pilier – doplnkové dôchodkové sporenie," upozorňuje Martin Višňovský.

​