Boeing čelí ďalšiemu štrajku. Legendárneho výrobcu lietadiel dobiehajú hriechy minulosti

EVERETT / Štrajkovať sa rozhodlo viac ako tritisíc zamestnancov armádnej divízie Boeingu. Nespokojní sú ale aj zamestnanci vo výrobe civilných lietadiel. Čoraz viac verejne hovoria o nekalých praktikách vo výrobe.

Od posledného štrajku zamestnancov spoločnosti Boeing, ktorý trval dva mesiace, ešte neuplynul ani rok a jeden z najstarších výrobcov lietadiel už čelí ďalšiemu. Tentokrát sa búria zamestnanci vyrábajúci vojenské stíhacie lietadlá. Svoje pracoviská opustili zamestnanci z fabrík v štátoch Missouri a Illinois, kde sa vyrábajú stíhačky F-15 a ďalší vojenský hardvér. „Čo je veľa, to je veľa. Náš protest je o úcte, nie o počúvaní prázdnych sľubov,“ uviedla v stanovisku na sociálnej sieti X odborárska organizácia IAM, ktorá zastupuje záujmy približne 3 200 zamestnancov Boeingu.

Vyššie mzdy odmietli

Štrajkujúci požadovali okrem zvýšenia miezd aj viac dovoleniek. Ponuku vedenia Boeingu na kolektívnu zmluvu, ktorá zamestnancom v priebehu štyroch rokov zdvihne mzdu o 40 percent odmietli. Šéf spoločnosti Kelly Ortberg uviedol, že sa neobáva, že by štrajk firmu a jej vojenskú divíziu výrazne poškodil. „Sme sklamaní, že naši zamestnanci odmietli našu ponuku. Na štrajk sme pripravení a naši zamestnanci, ktorí neštrajkujú, budú pokračovať v podpore našich klientov,“ povedal Dan Gillian, jeden z vyššie postavených manažérov Boeingu. Zamestnanci armádnej divízie Boeingu naposledy štrajkovali v roku 1996, práce v továrňach sa vtedy zastavili na tri mesiace.

Rekordný zisk

Napriek problémom a protestom, ktorým spoločnosť čelí, má Boeing o prácu postarané. Letecké spoločnosti si u nej objednali stovky lietadiel, o zákazky nemá núdzu ani vojenská divízia spoločnosti, ktorá sa napríklad okrem iného podieľa na vývoji a výrobe stíhacieho lietadla šiestej generácie pre americkú vládu s dočasným názvom F-47.

V každom prípade dokáže byť aj podobný štrajk časti zamestnancov nebezpečný a firmu môže stáť státisíce dolárov denne. Len minulý týždeň ohlásil výrobca lietadiel zisk 22,7 miliardy dolárov za druhý kvartál. Je to najviac za posledných šesť rokov. Divízia vyrábajúca stíhacie a vojenské lietadlá sa na celkovom zisku podieľa približne 30 percentami.

Kríza dôvery

Leteckí publicisti hodnotia posledné roky Boeingu ako veľmi krízové a nešťastné. „Spoločnosť čelí kríze dôvery vo svojich vlastných radoch. Ľudia už neveria vlastnému top manažmentu,“ povedal Bjorn Fehm, analytik spoločnosti Leeham Company.

Obrovskou ranou boli pre spoločnosť dve nehody jej vlajkovej lode, Boeingu 737 MAX. Tie si v roku 2018 a 2019 vyžiadali 346 ľudských životov a celosvetové uzemnenie modelu po dobu takmer dvoch rokov, až kým nedošlo k vyšetreniu celej udalosti.

Ďalšia kritická udalosť nastala v januári minulého roka, kedy na Boeingu 737-9 došlo počas letu k odtrhnutiu časti trupu lietadla. Nikto sa vtedy nezranil, no incident poukázal na to, že vo firme stále dochádza k incidentom, ktoré spôsobujú, že sa ku klientom dostávajú lietadlá, ktoré nie sú úplne bezpečné, respektíve pri nich zlyhala výstupná kontrola.

Tlak na efektivitu

Vyšetrovanie dvoch smrteľných nehôd z rokov 2018 a 2019 ukázalo, že Boeing po výrazných technických a s tým súvisiacich softvérových zmenách, ktoré na lietadle urobil, o nich dostatočne neinformoval letecké spoločnosti a pilotov, ktorí na nich lietali. Výsledkom bolo 346 mŕtvych. Vedenie Boeingu nechcelo, aby sa piloti pri prechode na novú 737-mičku museli preškoľovať na simulátoroch. Hrozilo totiž, že letecké spoločnosti by sa mohli kvôli vyšším dodatočným nákladom na letecký simulátor a školenia pilotov nakoniec pri kúpe rozhodnúť siahnuť po konkurenčnom Airbuse.

Od prevalenia celej kauzy je pri kormidle už tretí riaditeľ, ktorým sa vlani v lete stal Kelly Ortberg. Ten sľuboval, že sa na pokúsi obnoviť pošramotenú dôveru nielen u svojich zamestnancov, ale aj v očiach verejnosti.

Výrobca lietadiel Boeing čelil v minulosti viacerým štrajkom

TASR/AP

​Podľa súčasných aj bývalých zamestnancov sa ale nič nezmenilo. „Naše vedenie verejnosti a novinárom stále tvrdí, že prioritou Boeingu je kvalita a bezpečnosť. Všetko ale ostáva po starom,“ tvrdí Sam Mohawk, ktorý pracoval v Boeingu ako kontrolór kvality a o praktikách tlaku úradníkov na čo najefektívnejšiu výrobu sa rozhodol verejne prihovoriť.

O podobných praktikách nadriadených anonymne hovoria aj ďalší, ktorí sa na linke stretli s tlakom manažérov, aby pracovali čo najefektívnejšie. Výsledkom je aj zlyhanie, ktorým boli aj vyššie spomenuté nehody a incidenty.

Po smrti dvoch whistleblowerov, ktorí sa o podmienkach v Boeingu tiež rozhodli prehovoriť, tiež vznikali konšpiračné teórie o ich cielenej likvidácií. Tie sa však podľa polície nepotvrdili. Jeden z nich, Joshua Dean, zomrel na silnú črevnú infekciu, zatiaľ čo druhý, John Barnett si strelnou zbraňou siahol na život.

​