618. deň na Ukrajine: Ruská armáda podnikla najväčší dronový útok za posledných niekoľko týždňov

KYJEV / Ruská armáda podnikla počas uplynulej noci najväčší dronový útok na ukrajinské mestá za posledných niekoľko týždňov. Na severovýchod, juh, ale aj západ Ukrajiny vyslala štyri desiatky dronov. Protivzdušná obrana ich zostrelila 24. Zneškodnila aj jednu raketu. Škody hlásia z Charkova, Odesy, Ľvovskej oblasti, ale aj z okolia mesta Ivano-Frankivsk. Ukrajina v noci zaútočila dronmi na ruskú protivzdušnú obranu na okupovanom Kryme. Naďalej pokračujú tvrdé boje v okolí Avdijivky, Bachmutu, ale aj v Chersonskej oblasti na ľavej strane rieky Dneper.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Prečítajte si tiež

617. deň na Ukrajine: Rusko podľa Kyjeva plánuje zaútočiť, keď sa zníži teplota vzduchu

​Ruská správa viní Ukrajinu z útoku so siedmimi mŕtvymi v Chersonskej oblasti

Ukrajinský útok na Ruskom obsadenú obec Čaplynka v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny si vyžiadal sedem mŕtvych, tvrdí podľa agentúry TASS ruský senátor Konstantin Basjuk, ktorý má v ruskom parlamente zastupovať tento okupovaný región. Šéf okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo predtým uviedol, že dve rakety americkej výroby vypálené ukrajinskými silami zasiahli v Čagazke budovu sociálneho zabezpečenia a úradu práce.

Podľa neho záchranári na mieste rozoberajú trosky, pod ktorými môžu byť ľudia. Podľa miestnych zdravotníckych úradov je zranených deväť. Jeden človek je pritom podľa nich vo vážnom stave. Senátor Basjuk vo svojom príspevku na sociálnej sieti Telegram napísal, že v blízkosti zasiahnutej budovy v Čagazke neboli žiadne armádne objekty. Mŕtvymi a ranenými sú podľa neho civilisti., Ukrajinská armáda sa k ruským tvrdeniam o útoku nevyjadrila.

Prečítajte si tiež

616. deň na Ukrajine: Počas dronových náletov zasiahli ruské sily ropnú rafinériu na Ukrajine

Ruské drony útočili na severovýchode, západe i juhu Ukrajiny, uviedli Ukrajinci

Rusko v noci podniklo rozsiahly vzdušný úder pomocou útočných dronov a zasiahlo kritickú infraštruktúru na západe a juhu Ukrajiny. V Charkove na severovýchode krajiny útok poničil civilné budovy. Informovali o tom regionálni ukrajinskí predstavitelia. Agentúra Reuters posledný dronový útok označila za najväčší v posledných niekoľkých týždňoch. Poplach v niektorých oblastiach trval niekoľko hodín.

"Uvedomujeme si, že s blížiacou sa zimou sa ruskí teroristi budú snažiť napáchať viac škôd. Budeme nepriateľovi odpovedať," reagoval na útok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a dodal, že protivzdušná obrana bola aktívna v desiatich rôznych regiónoch. Nočný úder sa podľa neho obišiel bez obetí.

Prečítajte si tiež

615. deň na Ukrajine: Ruské vojská sa pri Dnepre dostávajú pod tlak, tvrdí britská rozviedka

USA uvalili ďalšie sankcie na podporovateľov Ruska

Spojené štáty uvalili vo štvrtok ďalšie sankcie voči desiatkam osôb, spoločností a zariadení, ktoré podporujú Rusko v jeho útočnej vojne proti susednej Ukrajine. TASR informuje podľa agentúry DPA. Sankcie sú okrem iného zamerané na oslabenie ruského energetického a surovinového sektora, vyplýva zo štvrtkového vyhlásenia amerického ministerstva financií a zahraničných vecí vo Washingtone. Namierené sú podľa nich aj voči tým, ktorí sa podieľajú na obchádzaní platných sankcií.

Na sankčný zoznam pribudol prevádzkovateľ projektu veľkej ruskej plynárenskej spoločnosti Novatek so skvapalneným zemným plynom (LNG) v Arktíde; ako aj ťažobná spoločnosť Rustitan, ktorá v Rusku zodpovedá za projekt rozvoja najväčšieho ložiska titánovej rudy na svete. Na zozname sa objavilo aj meno Alexandra Sacharova, zodpovedného za výrobu ruských dronov Lancet, ktoré boli v uplynulom období vo veľkej miere nasadzované na Ukrajine.
Následkom sankcií môžu byť v Spojených štátoch zablokované prípadné aktíva spomenutých subjektov, pripomína DPA. Ďalej sa americkým občanom, alebo osobám, ktoré sa v USA nachádzajú, zakazuje obchodovanie so sankcionovanými spoločnosťami, zariadeniami či osobami. V súvislosti so sankciami je väčšinou výrazne sťažené aj medzinárodné obchodovanie dotknutých subjektov.

Prečítajte si tiež

614. deň na Ukrajine: ​Približne dvetisíc Ukrajincov si behom v Kyjeve pripomenulo padlých vo vojne

Rusko odsúdilo aktivistu Verzilova za správy o ukrajinskej Buči

Ruský súd v piatok odsúdil aktivistu Piotra Verzilova na osem a pol roka väzenia za porušenie prísnych ruských zákonov o cenzúre. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. Verzilov (36) je napojený na skupinu Pussy Riot a bol odsúdený "v neprítomnosti". Od roku 2020 nežije v Rusku, informoval opozičný spravodajský portál MediaZona, ktorý aktivista založil. Súd vyhlásil, že príspevky Verzilova na sociálnych sieťach o ruských krutostiach v ukrajinskom meste Buča boli "nepravdivými informáciami". Podľa ruských zákonov to je trestný čin. Moskva tieto zákony proti odporcom zaviedla v prvých dňoch invázie na Ukrajinu. Rusko odvtedy poslalo na dlhé roky do väzenia desiatky známych kritikov vojny. Verzilov pre ruské médiá povedal, že na začiatku konfliktu odcestoval na Ukrajinu, aby nakrútil dokumentárny film, ale teraz bojuje na strane ukrajinských síl.

Súdny prípad bol založený na príspevkoch Verzilova na sociálnych sieťach, v ktorých zdieľal videá zachytávajúce zabitých civilistov zoradených na zemi vo vreciach na mŕtvoly v Buči a prirovnal ruských vojakov k Adolfovi Hitlerovi a Josifovi Stalinovi. Ukrajinské sily objavili po oslobodení mesta Buča vlani v marci vyše 450 mŕtvych tiel. OSN minulý rok v decembri oznámila, že ruskí vojaci zabili v meste na predmestí Kyjeva najmenej 73 civilistov - 57 z nich bolo "narýchlo popravených". Ako OSN uviedla, stále vyšetruje vyše 100 ďalších údajných vrážd spáchaných ruskými silami. Moskva opakovane tieto obvinenia odmietla a nepravdivo tvrdí, že zábery zachytávajúce desiatky mŕtvych civilistov boli zinscenované. Skupina Pussy Riot sa stala známou v roku 2012, keď tri jej členky zatkli pre výtržníctvo za protest v pravoslávnom Chráme Krista Spasiteľa v centre Moskvy. Pred oltárom kostola zaspievali "punkovú modlitbu".

Prečítajte si tiež

613. deň na Ukrajine: Podľa ukrajinských zdrojov prišli Rusi za posledný deň o 740 vojakov

Kuleba v Berlíne žiadal ďalšiu podporu pre Ukrajinu

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok počas návštevy Berlína požiadal o ďalšiu podporu pre Ukrajinu v boji proti ruskej invázii. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry DPA. "Verte nám, podporte náš boj. A naše víťazstvo bude aj vaším víťazstvom," povedal Kuleba v nemeckej televízii ZDF. Šéf ukrajinskej diplomacie zdôraznil, že hoci mediálna pozornosť vzhľadom na konflikt medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas klesla, politická podpora zo strany západných partnerov Kyjeva zostáva naďalej vysoká. Západ naďalej uprednostňuje pomoc Ukrajine spolu so solidaritou s Izraelom, uviedol.

Kuleba poďakoval Nemecku za systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, ktoré chránia ukrajinské mestá. Zároveň dúfa, že Berlín poskytne Kyjevu aj riadené rakety s plochou dráhu letu Taurus. Nemecko ich Ukrajine zatiaľ nedodalo pre obavy, že by sa dali použiť pri útokoch na ciele na ruskom území. Ukrajina je pripravená splniť požiadavku, aby sa tieto rakety, ktoré sú schopné zasahovať ciele vzdialené zhruba 500 kilometrov, nepoužívali mimo jej hraníc, dodal. Ukrajinský minister zahraničných vecí v rozhovore pre ZDF odmietol špekulácie o tajných rokovaniach medzi Moskvou a Kyjevom o ukončení konfliktu. Zopakoval, že na začatie mierových rozhovorov je potrebné, aby sa ruská armáda stiahla z ukrajinského územia. Moskva naďalej nasadzuje vojakov do bojov na Ukrajine a nepreukázala žiadnu ochotu rokovať, skonštatoval Kuleba.