615. deň na Ukrajine: Ruské vojská sa pri Dnepre dostávajú pod tlak, tvrdí britská rozviedka

Zdielať na

31.10.2023 Zahraničie

615. deň na Ukrajine: Ruské vojská sa pri Dnepre dostávajú pod tlak, tvrdí britská rozviedka

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Ruské vojská sa pri Dnepre dostávajú pod tlak, tvrdí britská rozviedka. Plyn do EÚ by mohol byť preberaný priamo z rusko-ukrajinskej hranice. Navaľnyj a Kara-Murza držia hladovku na pamiatku politických väzňov. Proruské úrady na Kryme vydražili byt manželky ukrajinského prezidenta. OHCHR sa domnieva, že za útokom na ukrajinskú obec Hroza stojí ruská armáda.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Ruské vojská sa pri Dnepre dostávajú pod tlak, tvrdí britská rozviedka

Rusi sa v bojoch pri rieke Dneper dostávajú pod tlak ukrajinských vojsk, o čom okrem iného svedčí vymenovanie skúseného generála za nového veliteľa oblasti. Vo svojom pravidelnom hodnotení situácie na ukrajinskom bojisku to v utorok 31. októbra uviedlo britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na informácie spravodajských služieb.

Generálplukovník Michail Teplinskij podľa ruských médií nahradil Olega Makareviča na pozícii veliteľa skupiny vojsk Dnepr, ktorá pôsobí v okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti. Teplinskij má podľa Londýna skúsenosti s týmto regiónom, keďže bol veliteľom pri relatívne úspešnom stiahnutí ruských vojsk z pravého brehu Dnepra v novembri 2022.

Boje pri Dnepre v posledných týždňoch nabrali na intenzite, pričom podľa britského ministerstva obrany je udržanie ľavobrežnej časti Chersonskej oblasti jedným z hlavných vojnových cieľov Ruska na Ukrajine. "Teplinského vymenovanie je zrejme náznakom zvýšeného tlaku na ruské sily brániace túto oblasť," uviedlo ministerstvo.

Od začiatku ruskej invázie britské ministerstvo obrany denne zverejňuje informácie o priebehu vojny na Ukrajine s odvolaním sa na informácie spravodajských služieb. Britská vláda sa tak snaží čeliť ruskej propagande. Moskva obviňuje Londýn z cielenej dezinformačnej kampane, podotýka agentúra DPA.

Eustream: Plyn do EÚ by mohol byť preberaný priamo z rusko-ukrajinskej hranice

Jednou z možností, ako zabezpečiť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu aj po roku 2024, by mohla byť trojstranná dohoda, v rámci ktorej by tretia strana preberala plyn priamo na rusko-ukrajinskej hranici a ďalej prepravovala do EÚ. TASR o tom informoval hovorca spoločnosti eustream Pavol Kubík.

"Ukrajinskí predstavitelia viackrát komentovali, že v tranzite pokračujú z dôvodu potreby dodávok plynu pre členské krajiny EÚ, a to navzdory vojne a sporu týkajúcemu sa súčasného tranzitného kontraktu. Ak by štáty EÚ mali záujem o dodávky plynu, čo je v ich ekonomickom záujme, tak si myslíme, že zachovanie využívania ukrajinského systému, spojeného s relevantnými príjmami pre Ukrajinu, má zmysel aj po roku 2024," komentoval Kubík. Vzhľadom na neistú situáciu sú podľa neho akékoľvek prognózy vývoja od roku 2025 veľmi komplikované. "Našou prvoradou úlohou je za každých okolností chrániť energetickú bezpečnosť Slovenska a ďalších európskych trhov," dodal.

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Olexij Černyšov v nedeľu (29. 10.) uviedol, že Ukrajina prestane od roku 2025 prepravovať ruský plyn na západ. Zmluva o tranzite s ruským Gazpromom totiž vyprší koncom roka 2024. Ukrajina by podľa Černyšova od nej odstúpila aj skôr, najmä preto, že Gazprom neplatí za tranzit, ako bolo dohodnuté. "Ukrajina aktuálne pokračuje v jeho tranzite len preto, že viaceré európske krajiny sú ešte stále závislé od ruského plynu. Chceme byť spoľahlivým partnerom aj pre európskych partnerov, pre krajiny, ktoré to potrebujú," uviedol šéf Naftogazu.

Navaľnyj a Kara-Murza držia hladovku na pamiatku politických väzňov

Uväznení ruskí politici vrátane Alexeja Navaľného a Vladimira Kara-Murzu si tak chcú v Deň pamiatky obetí politických represií uctiť pamiatku politických väzňov v Rusku. TASR o tom píše na základe informácií Rádia Slobodná Európa (RFE/RL). Hladovku začiatkom októbra iniciovali Navaľnyj, Kara-Murza a ďalší ruskí politickí väzni vrátane Lilie Čanyševovej, Daniela Cholodného, Vadima Ostanina a Michaila Krigera.

Deň 30. október si zvolili na počesť väzňov gulagov v ruských regiónoch Mordovia a Perm, ktorí v tento deň v roku 1974 začali hladovku na protest proti politickému prenasledovaniu vo vtedajšom Sovietskom zväze. "V tejto situácii je podľa nás správne obrátiť sa k našim koreňom a tradíciám," uviedla skupina aktivistov pri vyhlásení hladovky.

"Na víťazstvo zla stačí nečinnosť dobrých ľudí... Pokrytecká neutralita, ľahostajnosť voči politike, ustúpenie ako zásterka lenivosti, zbabelosť a bezcharakternosť sú hlavnými dôvodmi, prečo malá skupina dobre organizovaných zločincov v priebehu dejín ľudstva týrala milióny ľudí," uviedol Navaľnyj v knihe, v ktorej niekoľko ruských politických väzňov odpovedá na otázky ruského spisovateľa Borisa Akunina. Kniha vyšla pri príležitosti tohto dňa.

Proruské úrady na Kryme vydražili byt manželky ukrajinského prezidenta

Proruské úrady na Krymskom polostrove vydražili byt, ktorý pred zoštátnením vlastnila manželka ukrajinského prezidenta Olena Zelenská. Byt má rozlohu 120 metrov štvorcových a nachádza sa v prímorskom meste Jalta na juhu Krymu. Vydražený bol za 44,3 milióna rubľov (takmer 451.000 eur), teda za takmer dvojnásobok vyvolávacej ceny. Do dražby sa pritom zapojili len dvaja záujemcovia.

Zelenská kúpila byt v roku 2013, teda rok predtým, ako Krym anektovalo Rusko. V tom čase bol jej manžel, súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, stále hercom. Byt má tri spálne s výhľadom na Čierne more a Livadijský palác, letné sídlo posledného ruského cára Mikuláša II. Proruské úrady byt vyvlastnili začiatkom tohto roka po zmene zákona, ktorý prešiel v krymskom parlamente jednohlasne. Časť výťažku by sa pritom podľa niektorých správ mohla použiť na podporu vojny Ruska na Ukrajine.

Nehnuteľnosť v dražbe kúpila podnikateľka Oľga Lipovecká, ktorá pre portál mash.ru uviedla, že byt ju zaujal pre jeho polohu a podnebie na Kryme - nie pre jeho históriu.

OHCHR sa domnieva, že za útokom na ukrajinskú obec Hroza stojí ruská armáda

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) sa na základe "opodstatnených dôvodov" domnieva, že raketový útok na ukrajinskú obec Hroza v Charkovskej oblasti, pri ktorom začiatkom októbra zahynulo 59 ľudí, spustila ruská armáda. V utorok to uviedla hovorkyňa OHCHR Liz Throssellová, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

"Uverejňujeme správu o udalostiach z 5. októbra, v ktorej sa uvádza, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že raketu odpálili ruské ozbrojené sily," povedala Throssellová novinárom. Podľa jej slov nič nenaznačovalo, že by v zasiahnutej kaviarni alebo jej okolí bol v čase útoku vojenský personál alebo iný legitímny vojenský cieľ. Throssellová zároveň vyzvala Rusko, aby útok úplne a transparentne vyšetrilo, potrestalo zodpovedných a zaistilo, aby sa niečo podobné neopakovalo.

Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine má "opodstatnené dôvody domnievať sa", že výbuch v Hroze pravdepodobne spôsobila ruská balistická raketa Iskander, napísala agentúra AP. Vyšetrovatelia k tomuto záveru dospeli na základe rozsahu škôd a úlomkov zbrane na mieste útoku, píše sa v správe.

Predmetné zistenia uverejnili na základe zistení dvoch vyšetrovacích misií OHCHR v Hroze, ktoré vypočuli 35 ľudí vrátane miestnych obyvateľov, svedkov, dvoch preživších, zdravotníkov a zamestnancov márnice. Moskva ani Kyjev sa k týmto tvrdeniam bezprostredne nevyjadrili.

Raketa začiatkom októbra zasiahla kaviareň v Hroze, keď sa ľudia schádzali na spomienkovej udalosti venovanej padlému ukrajinskému vojakovi. Pri útoku zahynulo 36 žien, 22 mužov a osemročný chlapec. Ide o jeden z najsmrteľnejších útokov od začiatku ruskej invázie. Moskva popiera, že by na Ukrajine útočila na civilné ciele, a tento postoj zopakovala aj v súvislosti s útokom na obec Hroza.