Jet lag sa netýka iba ľudí. Vedci odhalili, ako ovplyvňuje orientáciu vtákov

Dlhý let im rozhodí vnútorné hodiny

Ako informoval britský portál The Guardian, výskumníci z Oxfordskej univerzity skúmali morské vtáky, ktoré sa po hľadaní potravy vracajú na svoje hniezdiská pri západnom pobreží Veľkej Británie.

Analyzovali údaje z GPS sledovania za obdobie 20 rokov. Zistili, že pri rýchlom lete smerom na východ cez Atlantický oceán sa vtákom môžu oneskoriť vnútorné hodiny až o približne jednu hodinu oproti miestnemu času.

Tento jav vedci prirovnávajú k pásmovej chorobe, známemu jet lagu, ktorý ľudia zažívajú po dlhých letoch medzi časovými pásmami.

„Vnútorné hodiny vtákov môžu podliehať javu podobnému pásmovej chorobe, ktorý sa prejavuje tým, že odlietajú mimo správneho kurzu,“ vysvetlil výskumník Patrick Lewin z Oxfordskej univerzity.

Pri orientácii sa spoliehajú na Slnko

Morské vtáky využívajú pri určovaní smeru letu slnečný kompas. Polohu Slnka na oblohe si spájajú s vlastnými biologickými hodinami, vďaka čomu dokážu odhadnúť, ktorým smerom sa majú pohybovať.

Problém nastáva vtedy, keď sa ich vnútorný čas nezhoduje s miestnym časom. Slnko sa totiž v dôsledku rotácie Zeme počas dňa presúva po oblohe a vtáky musia pri navigácii zohľadňovať jeho aktuálnu polohu.

Ak ich biologické hodiny zaostávajú, môžu nesprávne vyhodnotiť, kde sa Slnko nachádza, a následne sa odchýliť od plánovanej trasy.

Vedci zaznamenali chyby v orientácii dokonca aj vtedy, keď vtáky leteli pozdĺž pobrežia, kde by im pri navigácii mohli pomôcť viditeľné prírodné orientačné body.

Prečítajte si tiež

Obyčajný pohľad na vtáky môže byť prospešný aj seniorom. Pomáha im dokonca pri demencii

Dospelé jedince si dokážu smer opraviť

Výskumníci však zistili, že následky časového posunu nie sú pre všetky vtáky rovnako závažné.

Skúsenejšie dospelé jedince dokázali počas letu svoju orientáciu korigovať. Ich odchýlka dosahovala najviac približne 15 stupňov. Po následnej úprave smeru im to pridalo len asi päť kilometrov na tisíckilometrovej trase.

Výrazne väčšie problémy môžu mať mladé vtáky, ktoré sa na migráciu vydávajú prvýkrát. Keďže ešte nemajú dostatok skúseností s navigáciou, nesprávne vyhodnotenie polohy Slnka ich môže odkloniť od cieľa aj o stovky kilometrov.

„Pre dospelé vtáky má toto oneskorenie na celkovú cestu len veľmi obmedzený vplyv. Chyby pridávajú vypočítaných päť kilometrov na tisíckilometrovej trase. U mladých migrujúcich jedincov však môžu takéto posuny v orientácii spôsobené chybami slnečného kompasu viesť k odchýlkam v stovkách kilometrov, pretože im chýba schopnosť zorientovať sa podľa mapy, keď stratia správny smer,“ vysvetlil Lewin.

Výskum potvrdil význam biologických rytmov

Zistenia zaujali aj ďalších odborníkov. Profesor Richard Holland z Bangorskej univerzity, ktorý sa na výskume nepodieľal, označil výsledky za významné.

„Zdá sa, že výskum potvrdzuje u voľne žijúcich zvierat to, čo už ukázali kontrolované experimenty – že živočíchy, ktoré sa pohybujú počas dňa, sa pri orientácii spoliehajú na slnečný kompas, a to aj vtedy, keď nie je úplne presný,“ uviedol.

Zároveň upozornil, že zatiaľ nie je jasné, aké konkrétne následky majú tieto navigačné chyby na život vtákov. Napriek odchýlkam sa totiž jedince dokážu vrátiť do svojich kolónií.

Výskum podľa neho zároveň poukazuje na dôležitosť biologických rytmov pri správaní zvierat a ich fungovaní v prirodzenom prostredí.