AI ako učiteľ spevu: Vedci vracajú ohrozeným vtákom ich zabudnuté piesne

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SVET / Keď vtáčie populácie klesajú, mladé jedince strácajú možnosť naučiť sa tie správne melódie od starších generácií. Bez správneho „dialektu“ si však nedokážu nájsť partnera na párenie, čo ohrozuje prežitie celých druhov. Prelomový výskum s využitím počítačových modelov a umelej inteligencie však prináša prekvapivú nádej.

Archívna reportáž

Archív (08.1.2026): VTÁKY V ZIMNOM TŔNÍ

Vedci v parku v Buenos Aires nedávno z koruny stromov započuli melódiu strnadlíka obojkového, ktorá z tejto oblasti úplne vymizla ešte v 60. rokoch minulého storočia. Tento návrat strateného vtáčieho hitu však nebol náhodný. Odborníci predtým vytvorili počítačovú verziu piesne na základe starých ručných nákresov a čakali, čo sa stane. Za necelé tri mesiace začal miestny vták umelú nahrávku verne napodobňovať. Informoval o tom portál The Guardian.

Pri ochrane prírody sa väčšinou skloňuje genetický materiál, no vedci upozorňujú, že naučené správanie a kultúra zvierat sú pre ich prežitie rovnako dôležité. Ak populácia konkrétneho druhu prudko klesne, mláďatá nemajú od koho odpozerať správnu techniku. Výsledkom je, že vtáky začnú spievať abnormálne, prípadne si osvoja spev úplne iného druhu, čím definitívne strácajú šancu na úspešné párenie. Pre samca je pritom bezchybný, komplexný a konzistentný spev kľúčový. Samiciam tým dokazuje, že je v skvelej fyzickej kondícii, keďže takýto výkon si vyžaduje obrovské množstvo energie.

Od CD nahrávok k živej umelej inteligencii

Skúsenosti z ochranárskych projektov ukazujú, že vtáky majú problém učiť sa len z pasívneho prehrávania zvukov z CD nosičov či reproduktorov. Potrebujú interakciu. V Austrálii napríklad pomohlo kriticky ohrozeným vtákom odchovaným v zoo to, že ich dali do kontaktu s dvoma divo žijúcimi samcami „učiteľmi“. Tí ich naučili tradičné piesne a mladé vtáky ich neskôr odovzdali ďalšej generácii.

Brať divoké vtáky do zajatia kvôli doučovaniu mladých však prináša obrovské riziko stresu a prenosu chorôb do už aj tak ohrozených populácií. Riešením by v budúcnosti mohla byť práve umelá inteligencia, ktorá by dokázala s mláďatami v reálnom čase interaktívne komunikovať a nahrádzať tak živých vtáčích učiteľov.

Dôležitosť miestnych dialektov

Výskumníci zdôrazňujú, že vtáky, rovnako ako ľudia, majú svoje lokálne dialekty. Ak sa vtáky presťahujú do inej oblasti bez toho, aby poznali tamojší jazyk, trvá im oveľa dlhšie, kým vytvoria stabilné páry.

Pomôcť v tom môže aj masívne nahrávanie vtáčieho spevu do celosvetových databáz, ktorému sa venuje čoraz viac nadšencov. Vedci veria, že systematické zaznamenávanie vtáčích dialektov nám už čoskoro pomôže zachrániť tie najohrozenejšie spevavce sveta pred úplným tichom.