Chaos v albánskom parlamente: Opozícia zapálila svetlice a žiadala demisiu premiéra
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
TIRANA / Rokovanie albánskeho parlamentu sprevádzali vo štvrtok (29. 10.) búrlivé protesty opozičných poslancov. V rokovacej sále zapálili svetlice a dymovnice, hádzali predmety smerom k premiérovi Edimu Ramovi a vyzývali ho na odstúpenie. Napätie v parlamente súvisí s protivládnymi demonštráciami, ktoré v krajine pokračujú už niekoľko mesiacov. Pri násilných stretoch v uliciach sa zranili stovky ľudí.
Archív (18.10.2026): DEMONŠTRUJÚ AJ MLADÍ ALBÁNCI
Podľa agentúry AFP opoziční zákonodarcovia obvinili premiéra Ediho Ramu z bagatelizovania protestov, ktoré v posledných týždňoch otriasajú albánskou metropolou. Počas parlamentného zasadnutia sa pokúsili narušiť hlasovanie. Na predsedu vlády hádzali rôzne predmety vrátane fliaš s vodou, zapaľovali signálne svetlice a dymovnice a skandovali výzvy na jeho odstúpenie.
Poslanci opozície zároveň ukazovali fotografie demonštrantov, ktorých podľa ich tvrdení zranila polícia. V rokovacej sále rozvinuli aj transparenty na podporu protivládnych protestov.
Podobným spôsobom sa opozícia pokúsila narušiť parlamentné hlasovanie už minulý týždeň.
Viac si môžete pozrieť vo videu:
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Opozičnému lídrovi vypli mikrofón
Ostrá kritika vlády zaznela aj z úst opozičného lídra Saliho Berishu. „Títo (vládni poslanci) sú zločinci a zaslúžia si slzotvorný plyn, gumové projektily, rozbité lebky a zlomené kosti, a nie tí mladí ľudia,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters. Krátko nato mu vypli mikrofón.
Predstaviteľ opozičnej Demokratickej strany (PD) Belind Kelliçi obvinil premiéra a poslancov jeho Socialistickej strany (PS), že sa snažia pokračovať v politickom programe, akoby sa v krajine nič nedialo.
Podľa opozičného politika ide o zámernú snahu popierať hlbokú krízu, ktorou Albánsko prechádza.
V uliciach sa zranilo takmer 350 ľudí
Protivládne demonštrácie v Tirane v posledných týždňoch sprevádzajú násilné strety medzi protestujúcimi a bezpečnostnými zložkami. Od polovice októbra vychádzajú do ulíc aj študenti, ktorí požadujú viac finančných prostriedkov pre školstvo a demisiu premiéra.
Pri stretoch sa doteraz zranilo takmer 350 ľudí vrátane policajtov. Desiatky demonštrantov bezpečnostné zložky zadržali.
Časť protestujúcich útočila na úradné budovy, rozbíjala okná a semafory či stavala barikády z horiacich kontajnerov. Podľa médií demonštranti založili požiar aj v budove ministerstva školstva. Horelo tiež na ministerstve financií. Polícia proti protestujúcim podľa medializovaných informácií používa slzotvorný plyn, vodné delá a zábleskové granáty.
Protesty sa začali pre projekt spojený s Trumpovou rodinou
Prvé pokojné protivládne demonštrácie sa v Albánsku začali ešte v máji. Ich spúšťačom bol plán výstavby luxusného hotelového komplexu v prírodnej rezervácii pri rieke Vjosa na juhu krajiny. Projekt je spojený s Ivankou Trumpovou, dcérou amerického prezidenta Donalda Trumpa, a jej manželom Jaredom Kushnerom.
Albánska vláda čelila v súvislosti s projektom obvineniam z netransparentnosti a korupcie. Z korupcie je obviňovaný aj opozičný líder Sali Berisha.
Pôvodne pokojné protesty však predminulý týždeň prerástli do násilností, ktoré pokračujú aj v súčasnosti.
Premiér obviňuje zahraničných aktérov
Edi Rama opakovane pripisuje násilie v uliciach Tirany zahraničnému zasahovaniu. Z organizovania internetových dezinformačných kampaní obvinil Rusko a Irán. V snahe upokojiť situáciu predstavil vláda nové ekonomické opatrenia. Ich súčasťou je lacnejšie palivo a vyššia finančná podpora pre rodiny s nízkymi príjmami.
V stredu vláda zároveň zaviedla prísnejšie sankcie pre násilných demonštrantov. Pokuty môžu dosiahnuť až 500-tisíc albánskych lekov, čo predstavuje približne 5 200 eur. Ide o sumu presahujúcu päťnásobok priemerného platu v krajine.
Albánsko sa usiluje o vstup do Európskej únie
Politická kríza prichádza v období, keď sa Albánsko snaží napredovať v prístupovom procese do Európskej únie. Spolu s Čiernou Horou patrí medzi balkánske krajiny, ktoré sú v súčasnosti najďalej v úsilí o členstvo v EÚ.
Albánsko si stanovilo cieľ vstúpiť do Únie do roku 2030.